kviatkovsky.sk Open in urlscan Pro
85.248.130.131  Public Scan

Form analysis
0 forms found in the DOM

Text Content

Ahoj, Ty ktorý čítaš túto stránku,

 

spísal som svoju skúsenosť s rodinou Kviatkovských z Nitry, ktorý založili a
vybudovali firmu EKVIA s.r.o, aj z peňazí svojich zamestnancov /vysvetlím
nižšie/.

 

Pracoval som v EKVII od roku 2003 najprv ako skladník potom ako ITčkár.

Od roku 2005 som chodil na poplachy policajné, neskôr keď sa pridali tak aj
požiarne a poruchy technológií.

O tom, že za výjazdy k poplachom v osobnom voľne prináleží mzda za neaktívnu
časť pracovnej pohotovosti som nevedel. Zistil som to neskôr.

 

V tom čase boli Kviatkovský st. moji svokrovci a Kviatkovský ml. švagor.

 

Kontaktoval som teda právnika

 

Dobrý deň,

Mám problém v pracovnom práve ohľadom pracovnej pohotovosti.

Mám pohotovosť / aspoň si myslím že je to pracovná pohotovosť/nariadenú ústne,
ktorú vykonávam už niekoľko rokov okrem dovolenky a PN .

Chcem vedieť či za tieto činnosti mám mať zaplatenú neaktívnu pracovnú
pohotovosť.

 

Alarm polícia  /na zavolanie polície musím ísť na firmu otvoriť a spolu
z políciou skontrolovať budovu a som prvý v zozname komu polícia volá.

Alarm požiarny poplachový systém / v prípade poplachu prísť a skontrolovať či
horí

Alarm Poruchy chladničiek / ak teplota v priemyselných chladničkách prekročí
kontrolovanú hodnotu vyhlási poplach kvôli možnému znehodnoteniu tovaru

Porucha servera HW alebo SW

 

V podstate nonstop na telefóne pripravený na výjazd na polícii som prvý
v zozname.

V pracovnej zmluve nie je o tom  ani zmienka rovnako ani na výplatnej páske
žiadne vyčíslenie pracovnej pohotovosti. Jediná zmienka je v Podmienkach
poskytovania mzdy.

 

Toto je v zákonníku práce:

§ 96 Zákonník práce

(1)                    Ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie
nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo
rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z
vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na
dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide
o pracovnú pohotovosť. Ak som to správne pochopil som doma  a čakám na poplach

(2) Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na pracovisku a je pripravený na
výkon práce ale prácu nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá
sa považuje za pracovný čas. 

(3) Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku podľa
odseku 2 patrí zamestnancovi mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy,
najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v
eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce. Ak sa zamestnávateľ so
zamestnancom dohodnú na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť pracovnej
pohotovosti na pracovisku, patrí zamestnancovi mzda podľa prvej vety a za hodinu
tejto pracovnej pohotovosti hodina náhradného voľna; za čas čerpania náhradného
voľna zamestnancovi mzda nepatrí. 

(4) Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo
pracoviska a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, je neaktívna
časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času. 

(5) Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí
zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v §
120 ods. 4 v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce. 

(6) Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu je aktívna
časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas. 

(7) Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín
v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku.

 

Za odpoveď ďakujem

 

Vyjadrenie môjho právnika

Dobrý deň,

 

Podľa  § 96 o pracovnú pohotovosť ide ak ju zamestnávateľ nariadi zamestnancovi
alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený
týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času
zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce
podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť.

Z toho vyplýva že ide vo Vašom prípade o pracovnú pohotovosť, toto nemusí byť
ani uvedené v pracovnej zmluve a dokonca to nemusí mať ani písomnú formu,
podstatný je samotný výkon pracovnej pohotovosti.

Čas, počas ktorého sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste mimo pracoviska
(teda vo Vašom prípade napr. doma) a je pripravený na výkon práce, ale prácu
nevykonáva, je neaktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do
pracovného času. Napriek tomu za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej
pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 % minimálnej
mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

 

Ďakujem.

S pozdravom,

JUDr. Jozef Jesenič

 

Potom som napísal

Potom som napísal Kviatkovskému ml, že žiadam o vyplatenie dlžnej sumy a
vyplácanie pracovnej pohotovosti podľa zákonníka práce. Už tu som na stretnutí
obom Kviatkovským  ml aj st povedal, že kolega túto prácu vykonával v Banke
a mal za ňu vyplácanú pracovnú pohotovosť, nech si to overia.

 

Vyjadrenie zamestnávateľa

Posielam vyjadrenie právnika k tvojmu podnetu:

 

Podľa § 96 Zákonníka práce o pracovnú pohotovosť ide v prípade, ak sa
zamestnanec v čase mimo svojej pracovnej doby zdržiava po určený
čas na dohodnutom mieste a je pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy.

 

Podľa vášho vyjadrenia nie je presne určený čas a ani dohodnuté miesto, kde sa
má zdržiavať. Nie je určený ako jediná kontaktná osoba a činnosť (napr.
otvorenie dverí polícii, kontrola objektu) nie sú výkonom jeho práce. V tomto
prípade nejde pripravenosť zamestnanca na výkon práce podľa pracovnej zmluvy po
určený čas.

 

Podľa § 178 ods. 2 ZP ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi
neodkladne potrebný zákrok, je zamestnanec povinný zakročiť. Upozornenie SMS na
alarm je v podstate upozornenie na hroziacu škodu a výjazd zamestnanca je
odvrátením hroziacej škody na majetku zamestnávateľa.

 

Za konkrétny výjazd je možné dohodnúť so zamestnancom konkrétnu odmenu príp.
zahrnúť do pracovnej náplne výjazd po prijatí SMS o hlásení alarmu a odmena za
výjazd by bola zahrnutá v mesačnej mzde.

 

Porucha servera HW alebo SW - ak zamestnanec má v pracovnej náplni odstraňovanie
porúch servera a musel by ísť odstrániť konkrétnu poruchu v tomto prípade by to
bola práca nadčas nie pracovná pohotovosť. Odmena za túto činnosť  môže byť
zahrnutá v mzde (v pracovnej náplni uvedené odstraňovanie porúch aj mimo
pracovnej doby - napr. zabezpečenie bezporuchovej prevádzky servera vrátane
výjazdov po pracovnej doby) alebo náhrada mzdy za nadčas (pri konkrétnej
oprave). Podstatné je o akú poruchu sa jedná.

 

Podľa ustanovenia § 82 písm. f) ZP je vedúci zamestnanec povinný zabezpečovať
prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa. Výjazd
vedúceho zamestnanca pri zapnutí alarmu patrí medzi jeho základné zákonné
povinnosti a odmena za výjazd je súčasťou dohodnutej mesačnej mzdy.

 

Odpoveď môjho právnika na tento paškvil

Už iba stručne:

Pokiaľ nemáte v pracovnej zmluve žiadnu z týchto činností, tak ich nemáte ani
prečo vykonávať. Ak máte v pracovnej zmluve povinnosť zdržiavať sa v mieste
bydliska v čase od... do ....pre prípad, potreby otvorenia objektu, ide
o pracovnú pohotovosť.

Mimo pracovného času nie ste povinný vykonávať pracovné úlohy a  reagovať na SMS
a telefonáty zamestnávateľa. Pokiaľ Vám príde SMS, že treba vykonať otvorenie
objektu, tento pracovný úkon si splníte počas pracovnej doby. Nie ste zodpovedný
za škody ktoré sú zamestnávateľovi spôsobené, ak nie ste zároveň aj strážcom
objektu.  Povinnosť odvrátiť nebezpečenstvo máte ak ste na pracovisku, alebo
k nemu dôjde počas pracovnej doby.

Nasledovné znenie nie je pravda: „Podľa ustanovenia § 82 písm. f) ZP je vedúci
zamestnanec povinný zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na
ochranu majetku zamestnávateľa. Výjazd vedúceho zamestnanca pri zapnutí alarmu
patrí medzi jeho základné zákonné povinnosti a odmena za výjazd je súčasťou
dohodnutej mesačnej mzdy.“

 

Stretnutie právnikov

Po tom prišlo ku stretnutiu právnikov u Jurovatého, kde sa právnici zhodli na
tom, že sa jedná o pracovnú pohotovosť a Kviatkovský ml si mohol vybrať

1. vyplácať pracovnú pohotovosť zamestnancom

2. nepožadovať od zamestnancov túto prácu.

 

Čo si myslíte ako to vyriešil tento hlboko veriaci katolík?

Kviatkovský ml mi poslal dokument Dohodu o urovnaní, v ktorom mi chcel ukradnúť
70€ zo mzdy ktoré mi nevyplácal s čím som nesúhlasil a túto zlodejinu som mu
nepodpísal. To mu ale nebránilo k tomu, aby obišiel s manželkou  zamestnancov,
ktorý na poplachy chodili a podobnú zlodejinu, ktorú dal mne dali podpísať im a
oberali ich o peniaze každý mesiac, ktoré im predtým nikdy nevyplácali a
samozrejme nevyplácali pracovnú pohotovosť, nezapísal túto prácu do pracovných
zmlúv či iných písomností.

 

Vyhýbanie sa Kviatkovským

Nakoľko som sa  vyhýbal Kviatkovským vo svojom voľnom čase, tak sa im to
nepáčilo.

Kviatkovská st. a Kviatkovský st. mne a mojej mame robili zle, stará na moje
meniny k nám prišla s penou na papule a jačala na mňa u nás v altánku, čo si to
k nim dovoľujem, ako sa to k nim správam, prečo sa k nim správam ako k hovnu
v tráve, že sa im vyhýbam, na nič nemám nárok, robím si neoprávnené nároky na
domnelú  pracovnú pohotovosť, nič mi nedlžia, nič  vyplácať nemusia a ani nebudú
veď ona je právnička a nie hocaká ale podniková právnička, ona to predsa musí
vedieť. Veď oni sú hlboko veriaci boli u Pápeža na audiencii, majú plaketu
v kostole oni predsa nemôžu byť zlodeji. K tomu len toľko „ pod lampou je
najväčšia tma“.

To som, ale nevedel, že jej jej milovaný syn zatajil, že je zlodejka, ktorá
nevyplácala pracovnú pohotovosť 20 rokov a že sa rozhodol ísť v jej šľapajach.
/je mi jedno či okrádala zamestnancov úmyselne, alebo preto, že bola klobásková
právnička/

Keď  tá lúza začala robiť zle mojej mame, votreli sa po oslave 70 narodenín k
mojej mame a začali  na mňa kydať pričom moja mama má slabé srdce a rozrušilo ju
to. Keď mi to mama povedala tak som vzal mamu ku starej Kviatkovskej jebol som
jej do ksichtu zápisnicu od Jurovatého a nakričal som na ňu čo si to dovoľuje
voči mojej mame a voči mne.

To ste mali vidieť ako tá mrcha menila farby, ako semafor keď to čítala.

Nevedela o tom, lebo jej syn jej to zatajil a tak sme šli domov. Kviatkovská si
nás zavolala, že s nami chce hovoriť  tak sme k nim išli. Boli sme tam
Kviatkovská st., Kviatkovský st, Kviatkovský ml. moja mama a ja. Stará začala,
že ona je hlboko presvedčená, že chodiť na poplachy nie je pracovná pohotovosť,
ale ona ju vyplácala len nevie ako, nevie komu, nevie koľko, a  vlastne to ani
 nevie dokázať ale vyplácala to.  / zaujímavé je, že dovtedy som si robil
neoprávnené nároky na domnelú pracovnú pohotovosť, na nič nemám nárok, nič mi
nedlžia, nič vyplácať nebudú..................a zrazu to vyplácala si robí
srandu a ako na potvoru to nevie dokázať, koniec koncov jej klamstvo potvrdil
Inšpektorát práce nakoľko pracovnú pohotovosť nevyplácali/

Kviatkovský ml. si sypal popol na hlavu lebo si to u právnika pamätal opačne
/samozrejme že klamal/.

Starý na mňa jačal, že čo chcem veď u nich zarábam nadštandardnú zaťkovskú mzdu
a samozrejme nezabudol dodať, že kolega ktorý mi o pracovnej pohotovosti povedal
bude držať hubu, lebo jeho mama pred ním na kolenách kľačala a prosila ho aby
jej syna vzal do práce.

Už pri prvom stretnutí sa im mala v hlave rozsvietiť žiarovka, že prečo túto
mzdu Banka vypláca a oni nie, čo si mysleli že Kviatkovská st. je lepšia
právnička ako zamestnávajú právnikov banky? A samozrejme za kolegom nešli, aby
si overiť či dostával v Banke za poplachy mzdu./ veď načo oni predsa všetko
vedia, alebo už dávno vedeli, že zamestnancov okrádajú, tak si nepotrebovali
potvrdiť že sú zlodeji/

 

K tej zaťkovskej mzde, keď som začal pracovať v BA ako štátny zamestnanec mal
som o 1/2 vyšší plat ako ich zaťko, vykonával som len jednu prácu a nie 5 ako
u nich, tak len toľko ku zaťkovskej mzde ktorou sa Kviatkovský st. vystatoval.

 

Prvá kontrola Inšpektorátu práce

S tým sme sa rozišli a nenavštevovali sme ich. Keď bola oslava u nich nešiel som
tam, keď u nás nebol som doma. Ja svoj čas tráviť s domnelými katolíkmi zato
zlodejmi, klamármi a podvodníkmi nebudem. Keď ma prepustili z práce šiel som na
inšpektorát práce nech idú do EKVIE na kontrolu pracovnej pohotovosti, ktorú
zamestnanci vykonávajú.

Kviatkovský ml. oklamal inšpektorát práce, že si takú prácu so zamestnancami
nedohodol a predložil všetky písomnosti, ktoré Inšpektorát práce chcel, nebál sa
pretože to nezapisoval nik z nich Kviatkovských do žiadnej zmluvy,
dohody, výplatných pások a mzdové podmienky ako na potvoru zmizli z násteniek.

 

Po skončení kontroly rozhodol Inšpektorát práce, že som si všetko vymyslel a
moja žena po mne chcela, aby som sa išiel jej rodine ospravedlniť, lebo som
klamár a nemám na nič nárok.

Tak som jej povedal, že to dám inak do poriadku. Na to ma začala vydierať, že
keď znova udám jej rodinu tak sa so mnou rozvedie a o všetko ma pripraví.

 

Druhá kontrola Inšpektorátu práce

Šiel som teda na inšpektorát práce s tým, že nesúhlasím z ich rozhodnutím.
Povedali mi, že musím dokázať, že som chodil na poplachy. Tak som im povedal
nech teda spolupracujú s políciou nakoľko všetky objekty EKVIE sú napojené na
pult ochrany polície a tá má zmluvy, kontaktné osoby, záznamy z výjazdov k
poplachom, aký bol poplach, kto na ňom bol, kedy bol, proste všetko čo potrebujú
má polícia.

Zároveň som podal trestné oznámenie na EKVIU s.r.o. nakoľko nevyplácanie mzdy,
náhrady mzdy a odstupného je trestný čin.

 

§ 214 Nevyplatenie mzdy a odstupného

(1) Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je
zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat
alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má
zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné
prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie
činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou
osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných
prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním väčšiu škodu,

/ § 125 [Kategorizácia škody, výšky prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu]

(1) Škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 €. Škodou väčšou sa
rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy čiže 2660 €. Značnou
škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy čiže 26600 €.
Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej
sumy čiže 133000 €. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

(2) Ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate
spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má
sa za to, že musí byť spôsobená aspoň škoda malá.

b) z osobitného motívu, alebo

c) voči viac ako desiatim zamestnancom.

(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha
čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

 

Výsledok druhej kontroly

Pri druhej kontrole Inšpektorátu práce si volali zamestnancov a pýtali sa ich či
vykonávajú výjazdy k poplachom v osobnom voľne. Mali totiž podklady od polície
ktoré hovorili jasne o vykonávanej práci.

Následne konfrontovali Kviatkovského ml. z jeho lžou z predchádzajúcej kontroly.

Druhá kontrola potvrdila, že zamestnanci vykonávajú pracovnú pohotovosť, že
rodina Kviatkovských oklamala Inšpektorát práce, nezapisovali dohodnutú prácu do
pracovných zmlúv nevyplácali za túto prácu mzdu a tým podviedli a okrádali
zamestnancov na mzde viac ako 26 rokov.

Kviatkovský museli vyplatiť čo ukradli zamestnancom, ale zo zákona len posledné
3 roky a nie 26 rokov ako ich okrádali.

Polícia ukončila moje oznámenie s tým, že skutok sa stal, ale nakoľko si svoju
povinnosť splnili a vyplatili 3 roky spätne, obvinený nebudú.

 

Výpočet mzdy za pracovnú pohotovosť za rok 2020

Aby ste si predstavili o aké peniaze zamestnanci prichádzali tak Vám sem dávam
výpočet mzdy za neaktívnu časť pracovnej  pohotovosti za rok 2020 bez výjazdov.

Zákonník práce

Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí
zamestnancovi náhrada najmenej 20% minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa
osobitného predpisu.

Hodinová mzda pre rok 2020 bola 3,333€

20% z 3,333 je 0,6666€   krát koeficient náročnosti práce z pracovnej zmluvy pre
3 stupeň čo je 1,4 násobok / ja som mal 3 stupeň a predpokladám, že ho mal každý
/

0,6666 * 1,4 = 0,93324 € za hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti

Výpočet pre celý rok:

Rok 2020 mal 251 pracovných dní

251 dní *15 hodín = 3765hodín   /po správnosti 15a ½/    24-8a½=  15a ½h

366-251= 115 dní víkendov a sviatkov   115 * 24hodín = 2 760hodín

3765+2760=  6 525hodín

6 525 * 0,93324 = 6 089€ za rok na jedno pracovisko, je ich ale 5 čo je cez 30
000€ ročne na neaktívnej časti pracovnej pohotovosti. Už viete prečo som
napísal, že vybudovali firmu aj z peňazí svojich zamestnancov?

A to tu ešte nie je zahrnutý príplatok  pri poplachu za prácu v sobotu v nedeľu
a vo sviatok.





Kto chce nech si vypočíta o koľko € pripravila rodina Kviatkovských svojich
zamestnancov za najmenej 26 rokov.

 

Úvaha

Ako si môžu hlboko veriaci dohodnúť prácu so svojimi zamestnancami, ktorú
vykonávajú viac ako 15 hodín v pracovné dni a 24 hodín cez víkendy a sviatky
a nezapísať ju do pracovných zmlúv, dohôd, nehovoriac o tom, že Kviatkovská st.
bola právničkou podnikovou právničkou to by mala Zákonník práce vedieť ako
otčenáš?

Ako môžu hlboko veriaci oklamať Inšpektorát práce a tvrdiť, že si túto prácu so
zamestnancami nedohodli a tú prácu u nich zamestnanci nevykonávajú a predložiť
písomnosti v ktorých podviedli zamestnancov a uvedenú prácu neobsahovali? Ale
asi sa mýlim, ale nekonajú takto zlodeji, klamári a podvodníci z úmyslom
pokračovať v okrádaní zamestnancov?

Sú to skutočne veriaci alebo sa len pretvarujú.

 

Na záver

A tak som šťastne rozvedený, očistil som svoje meno, zato rodina Kviatkovských
z Nitry sú boli a navždy zostanú zlodeji, klamári a podvodníci a samozrejme
domnelý hlboko veriaci katolíci.

 

PS: ak si myslíte, že sa prišli aspoň ospravedlniť, alebo nebodaj vyplatiť čo
dlžia, tak Vás sklamem, rodina Kviatkovských nemá úctu k ľuďom zato ju majú
k peniazom o ktoré ľudí pripravujú

 

S pozdravom                                                                                     
Juraj Maškara

 

A teraz zopár písomných faktov k tomu čo som tu napísal

Podmienky poskytovania mzdy, ktoré ako na potvoru zmizli pri kontrole
Inšpektorátu práce z násteniek alebo aj skôr



Záznam zo stretnutia právnikov

Podpisy som zmazal kvôli GDPR



 

 

 

Dohoda o urovnaní, ktorú som nepodpísal

Dohoda o urovnaní

uzavretá v zmysle ustanovenia § 32 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov

 

 

Čl. I.

Zmluvné strany

 

 

1) Ing. Juraj Maškara,

nar.: 14.1.1976,

bytom: xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx,

 

(ďalej len „zamestnanec“)

 

 

2) EKVIA s.r.o.,

spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu  Nitra,

Odd. Sro, Vložka č.: 1140/N,

so sídlom: Priemyselná 11, 949 05  Nitra,

IČO: 31 426 085,

v zast. prokuristom: Ing. Emil Kviatkovský

 

(ďalej len „zamestnávateľ“)

 

 

Čl.II.

Predmet dohody

 

Predmetom tejto dohody je urovnanie sporu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, 
vzájomných práv, nárokov a povinností účastníkov tejto dohody, ktoré im vznikli
na základe pracovného pomeru.

 

Čl. III.

 

1.  Dňa 28.1.2013 uzavrel zamestnanec so  zamestnávateľom pracovnú zmluvu, ktorá
v celom rozsahu nahradila pracovnú zmluvu uzavretú dňa 29.12.2004. Pracovný
pomer je uzavretý na dobu neurčitú. Druh práce bola určený ako referent IT
a obslužných činností.

2.  Zamestnanec sa domáha nároku na uzavretie dohody o pracovnej pohotovosti
a u zamestnávateľa si uplatnil nárok na vyplatenie náhrady mzdy za neaktívnu
časť pracovnej pohotovosti od vzniku pracovného pomeru až do uzavretia dohody
o pracovnej pohotovosti.

 

Čl. IV.

 

Sporné a pochybné práva účastníkov tejto dohody t.j. právo zamestnanca na
uzavretie dohody o pracovnej pohotovosti a vyplatenie náhrady mzdy za neaktívnu
časť pracovnej pohotovosti za obdobie od začiatku pracovného pomeru zamestnanca
do dňa podpisu tejto dohody, ktoré sú predmetom uvedeného sporu ako aj všetky
ostatné práva, záväzky a povinnosti strán, sa v plnom rozsahu nahrádzajú
záväzkami a právami podľa čl. V tejto dohody.

 

Účastníci záväzne prehlasujú, že splnením povinností uvedených v čl.V tejto
dohody sa ich vzájomné vzťahy, nároky a akékoľvek práva a povinnosti vyplývajúce
z pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom budú považovať za
vzájomne vysporiadané s konečnou platnosťou.

 

Čl. V.

 

1)   Zamestnávateľ sa zaväzuje mesačne uhrádzať zamestnancovi odmenu vo
výške     140 eur za:

a.   obmedzenie zamestnanca počas jeho pracovného voľna používaním služobného
telefónu v súvislosti s aktivovaním niektorého z alarmov  u zamestnávateľa
(najmä alarm na ochranu objektu, alarm chladničiek, požiarny alarm);

b.  povinnosť prísť na pracovisko, sprístupniť pracovisko oprávneným osobám
(najmä, nie však výlučne polícii) a/alebo zistiť a odstrániť príčinu alarmu;

obe bez ohľadu na počet týždenných služieb podľa rozpisu v príslušnom mesiaci.
Minimálny počet služieb pre vznik nároku zamestnanca v príslušnom  mesiaci je 1
týždeň.  Odmenu bude zamestnávateľ zamestnancovi  hradiť odo dňa 1.10.2015.

2)   Zamestnávateľ sa zaväzuje vypracovať mesačný rozpis týždenných služieb,
ktorým sa dohodne so zamestnancom na dobe, počas ktorej je zamestnanec povinný 
používať služobný telefón v súvislosti s aktivovaním niektorého z uvedených
alarmov u zamestnávateľa a prísť na pracovisko. Zamestnávateľ oboznámi
zamestnanca s rozpisom týždenných služieb minimálne jeden týždeň vopred.

3)   Zamestnávateľ bude viesť evidenciu služieb podľa rozpisu a prípadné zmeny
t.j. kto, kedy sa mal dostaviť na pracovisko, a evidenciu reálneho výkonu práce
zamestnanca.

4)   Zamestnanec  sa zaväzuje podpísať Zmluvu poskytovaní mzdy, ktorou sa mu
zníži aktuálna mesačná mzda o 70 eur z dôvodu, že odmena za obmedzenie
zamestnanca počas jeho pracovného voľna používaním služobného telefónu
v súvislosti s aktivovaním niektorého z alarmov u zamestnávateľa (najmä alarm na
ochranu objektu, alarm chladničiek, požiarny alarm), povinnosť prísť na
pracovisko, sprístupniť pracovisko oprávneným osobám (najmä, nie však výlučne
polícii) a/alebo zistiť a odstrániť príčinu alarmu a výkon práce na pracovisku,
bude dohodnutá osobitne.

5)   Zamestnanec  sa zaväzuje podpísať Zmluvu poskytovaní mzdy, ktorou sa mu
zvýši mesačná mzda o 140 eur ako odmena za obmedzenie zamestnanca počas jeho
pracovného voľna používaním služobného telefónu v súvislosti s aktivovaním
niektorého z alarmov u zamestnávateľa (najmä alarm na ochranu objektu, alarm
chladničiek, požiarny alarm) a povinnosť prísť na pracovisko, sprístupniť
pracovisko oprávneným osobám (najmä, nie však výlučne polícii) a/alebo zistiť
a odstrániť príčinu alarmu.

6)   Zamestnanec sa zaväzuje podpísať dodatok k Pracovnej náplni zo dňa _______,
ktorým sa  dopĺňa bod I. C. – Podľa rozpisu služieb má v dohodnutej dobe zapnutý
služobný telefón v súvislosti s aktivovaním niektorého z alarmov v spoločnosti
(najmä alarm na ochranu objektu, alarm chladničiek, požiarny alarm).

7)   Zamestnanec je povinný v dobe podľa rozpisu služieb používať služobný
telefón v súvislosti s aktivovaním niektorého z alarmov u zamestnávateľa a prísť
na pracovisko, sprístupniť pracovisko oprávneným osobám (najmä, nie však výlučne
polícii) a/alebo zistiť a odstrániť príčinu alarmu. V prípade, že v danej dobe
nemôže z dôvodu lekárskeho ošetrenia, práceneschopnosti, používať služobný
telefón alebo prísť na pracovisko, je povinný oznámiť to bezodkladne
zamestnávateľovi písomne (mail, SMS) a ústne.

 

Čl. VI.

 

Ak niektorý z účastníkov dohody nesplní riadne a včas povinnosti, ku ktorým sa
zaviazal v zmysle tejto dohody, je povinný uhradiť druhému účastníkovi zmluvnú
pokutu vo výške 1.000 eur. Zaplatením zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok
poškodenej strany na náhradu škody, ktorá jej v dôsledku nesplnenia povinností
druhej zmluvnej strany vznikla.

 

Čl. VII.

 

Účastníci  vyhlasujú, že sú spôsobilí na uzavretie tejto dohody, že ju uzavreli
na základe svojej slobodnej a vážnej vôle, že táto dohoda nebola uzavretá pod
nátlakom, v tiesni ani za inak nevýhodných podmienok. Ďalej vyhlasujú, že  si
text tejto dohody pozorne prečítali, porozumeli mu a na znak súhlasu s obsahom
dohodu vlastnoručne podpisujú.

 

Účastníci tejto dohody vyhlasujú, že v prípade, ak by túto dohodu nepodpísala
niektorá zo strán, tak vyhlásenia uskutočnené v návrhu tejto dohody o urovnaní
sa budú považovať za bezpredmetné.

 

Táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu oboma účastníkmi
dohody.

 

Dohoda sa vyhotovuje v dvoch rovnopisoch, z ktorých každý účastník dohody obdrží
jedno vyhotovenie.

 

 

 

V Nitre,  _____________                                     V Nitre,
_________________

 

 

 

____________________________                     _____________________________

 

zamestnanec                                                         za
zamestnávateľa

 

 

 

Prvá kontrola Inšpektorátu práce

je tam označené klamstvo Kviatkovského ml. a všimnite si ako dobre si pamätá §
96 zákonníka práce, ktorý je uvedený aj v Zázname zo stretnutia právnikov, ktoré
si ale ako na potvoru nepamätal. Prečo tento veriaci oklamal Inšpektorát práce?
Nespomínam si, že by v desatore bolo uvedené oklameš, podvedieš či okradneš, ale
možno sa mýlim, alebo chodím do špatného kostola?









Druhá kontrola Inšpektorátu práce

toto ani komentár nepotrebuje

schválne koľko je tam, nevyhotovil, neviedol, neposkytol, porušenie













Ďakujem, že si to dočítal/a až do konca