kruhy.blogspot.com Open in urlscan Pro
2607:f8b0:400d:c07::84  Public Scan

Form analysis
1 forms found in the DOM

https://kruhy.blogspot.com/search

<form action="https://kruhy.blogspot.com/search" class="gsc-search-box" target="_top">
  <table cellpadding="0" cellspacing="0" class="gsc-search-box">
    <tbody>
      <tr>
        <td class="gsc-input">
          <input autocomplete="off" class="gsc-input" name="q" size="10" title="search" type="text" value="">
        </td>
        <td class="gsc-search-button">
          <input class="gsc-search-button" title="search" type="submit" value="Vyhľadávanie">
        </td>
      </tr>
    </tbody>
  </table>
</form>

Text Content

STRÁNKY

 * Domov
 * Novinky
 * Etymológia a pôvod slovenských priezvísk na Dolnej...
 * Priezviská (A,B,C,Č,D,Ď,E,F,G,H,Ch,I,J, ...) na Do...
 * Kulpín – priezviská.
 * Priezviská K
 * Priezviská L a Ľ.
 * Priezviská - M.
 * Priezviská N.
 * Priezviská O.
 * U doktora...






PRIEZVISKÁ (A,B,C,Č,D,Ď,E,F,G,H,CH,I,J, ...) NA DOLNEJ ZEMI.


                                 
 Pôvod a evolúcia priezvisk - na Dolnej zemi.





...pripravuje Ján Kulík

            Ak ste si prezreli etymológiu osobných mien, videli ste, že aj tu
bol nejaký evolučný proces. Z charakteru, vzhľadu osoby vziklo osobné meno,
alebo napr. aj z faktu, kde tá osoba bydlila (Silvanus...), odkiaľ prišla, ako
prišla na svet a pod. Nazrieť do tých čias dnes už predstavuje poriadny problém,
avšak mená su tu.
            Podobnú situáciu máme aj pri vzniku priezvísk. Ťažko je určiť, čo
ktoré priezvisko predstavuje a kde mu je pôvod. Priezviská sa časom menia,
akomodujú ku spoločnosti, neraz sú aj cudzokrajné atď. S ich vysvetlením nemame
problém len my, ale aj iné národy. Aj Angličania a tí páni sa touto tematikou
bavia už storočiami a predsa všetko neriešili.
            Ako každý národ, tak aj slovenský, pri tvorbe nie len osobných mien,
ale aj priezvísk, prešiel svojou špecifickou evolučnou dráhou a na dovažok,
Dolná zem to má ešte popletenejšie. Vyskytujú sa tu pôvodné priezviská,
privezené z Hornej zeme, krycie, maďarské, pomaďarčené, české, nemecké,
holandské, grécke, románske, škótske, turecké, ba aj tu utvorené, ako je napr.
Binguľčan... Poriadny galimatiáš.
            Výskyt priezvísk nemôžeme presne určiť, lebo najstaršie pamiatky
hovoria, že čínsky cisár, ešte v roku 2852. p.n.l. rozhodol, že od dnes a na
večné veky, tradičné rodinné meno, prímeno, prezývka, bude priezviskom. Kto
a koľko za týmto meškal, ale predsa dohonil, vieme toľko, že v Turecku, v roku
1935. dekrétom sa určilo, že priezvisko sa stáva povinným. Podobne to urobili aj
v Srbsku, Macedónsku... lenže trochu skorej. Aj tam dlhú dobu priezvisko sa
nahrádzalo osobným menom otca, napr. Pavle Pavlović, Žika Žikić... ale tento
systém nevyhovoval. Tratili si im z daňových zoznamov. Priezvisko nebolo
stabílne, fixované.
            I keď rozličné („západné“) príručky spomínajú, že koncovka –ský je
poľským „vynálezom“, ich paralela nemeckému „von“, nemôžeme to prijať ako fakt.
Skorej to bude slovanským „vynálezom“. Slovanská koncovka –ský jestvuje v každom
slovanskom národe, hlavne pri prídavným menách a poslúžila aj pri tvorbe
priezvísk. Faktom je, že 15. júla 1240. roku Švédi sa vybrali proti ruskému
Novgorodu. Utrpeli drvivú porážku na rieke Neva. Tu ich zbil ruský princ
Alexander Jaroslavič, ktorý si neskoršie preberá priezvisko Nevský.
             Poľština asi nemala žiadny vplyv ani pri tvorení dolnozemských
priezvísk končiacich sa na –ský a takých máme neúrekom, ako ani pri tvorbe
macedónskych. Skoro všetky udávajú poslednú „adresu“ prisťahovalca: Abelovský,
Báďonský, Cinkotský, Čelovský, Drieňovský, Medovarský, Plachtinský, Strehárský,
Záborský..., alebo v prípade Macedóncov, skorej tu ide o koncovku –ský, ktorá sa
prikladá ku krstnému menu otca, ako napr. Trajan – Trajkovski, Dimitrije –
Dimitrovski, Petar – Petrovski atď.  
            V Anglicku sa priezviská zjavujú len niekde v XI. st. hlavne
v kruhoch veľmožov a vtedy dochádza i ku nejakému kodifikovaniu. Východiská majú
rozličné, ale v tom čase, najčastejšie, ako priezvisko slúži otcovo osobné meno
a vzniká napr. Johnson, Peterson, Nicholson a pod. to –son vlastne znamená
„syn“. Občas sa siahlo aj po mene lokácie, odkiaľ niekto pochádzal a vznikajú
napr. Henri d`Avignon (Henrik z mesta Avignon(, čo sa neskoršie kráti na
Davignon, kde by sme sa ľahko pomýlili a zaradili ho ku osobnému menu Dávid
a pod.
            Podobný proces prebiehal aj medzi nami. Všetci poznáme Jána Husa,
avšak odkiaľ mu to priezvisko? Jednoduchá záhada. Pochádzal z Husínca. Keď sa
podívame na rodinné erby uhorskej šľachty, hneď zbadáme, že tí páni, ako
priezvisko použili názov svojho sídla a tak dostávame: Ilešházi = Jelšavský,
Čúty, podľa zaniknutej osady v Komárňanskej župe Čúz, Karčai podľa názvu osady
Kračany (maď. Karcsa) a pod.
            Naší predkovia sa tiež „pohybovali“. Bežali od jedného zemepána, ku
druhému, odtiaľ ku tretiemu... až dobehli aj na Dolnú zem a neraz, ako
priezvisko im poslúžil názov župy, mesta, lokality, odkiaľ posledne prišli.
            Mnohí si cestou pomaďarčili pôvodné priezviská, úplne prevzali iné,
ako je napr. Kolár, Kováč, Tkáč... všetko podľa remesiel, alebo siahli po
zvieracích menách, ako medveď, vlk, líška, či aj havran, straka, sokol, sluka,
slávik, kukučka, kaňa... lenže to už nemusia byť aj krycie priezviská, ale
pôvodné, ak sa na Slovensku tiež vyskytujú. Podľa frekvencie ich výskytu
v určitom kraji, môžete tiež prísť na stopu, odkiaľ vyšiel váš rod.
            V nejednom priezvisku máme skryté aj osobné meno, ako napr. Jurík,
Ďurík, Ďurovka, Janšík, Jánošík, Guba, Gubečka, Jakuš, Pavlík, Pavelka, Pavlov
atď. alebo tu máme rad priezvísk utvorných z názvu národov, ako Németh, Maďar,
Nemček, Rus, Rusnák, Oros, Olách, Horváth, Chorvat, Poliak, Čech, Česko...
            Číňania, Srbi, Maďari a možno aj iní, pri písaní mien, najskôr uvedú
priezvisko a potom osobné meno. Zvyšok sveta najskôr uvádza osobné meno a po ňom
priezvisko. Toto je dôležité, aby sme vedeli rozlúštiť napr. aj meno nášho
novinára, Otto Filip, alebo aj ang. Bernard George, či George Bernard a ešte
spústu ďaľších. Čo je tu osobné meno a čo priezvisko?
            * Priezviskové koncovky, prípony najdete si v etymologickom
slovníku. Pozrite si Ves, -vica, -čan atď. (Napr. Makovica, Rukavica, Tekvica,
Nohavica...)


            ** Toto je zatiaľ len skromný výber, lebo k dispozícii nemame žiadne
matriky, len veľmi skromný zoznam z Petrovca, Selenče zoznam mien z knihy
„Slovenskí národovci do roku 1918.“, zoznam maturantov slovenského gymnázia
v Petrovci, zopát priezvísk z knihy O. Kulíka „Slovenské ochotnícke divadlo
v Tótkomlóši (1907 – 1947)“, knihu biskupa A. Vereša „Slovenská ev. cirkev
v kráľovstve Juhoslovanskom“, starú „Encyklopédiu Slovenska“, nejaké staré
Kalendáre a pravda mnohé z nich poznám od detstva. 
           
            Prinášame vám výber z priezvísk a ich možnú etymológiu, význam,,,
a napomíname, že  (za vašej pomoci) budeme túto stať dopĺňať. Čo sa týka
rodokmeňa, tu vám zatiaľ pomôcť nemôžeme. Musíte počkať, kým naši kňazi si tie
matriky nezriadia aj digitálne a kým sa nezriadi celocirkevný archív . Aj potom
tu bude „múr“, lebo na pohyb rodiny, na rodokmeň, pýtajú sa aj matriky
cirkevných zborov v Maďarsku, Rumunsku a hlavne na Slovensku a tu zase najmä
v tých okresoch, župách, odkiaľ nás najviacej prišlo. Áno, daňové zoznamy môžu
poslúžiť, lenže v nich nenajdete kto a s kým uzatváral manželstvá, kto a kde bol
krstený a podobné.
           
            *** Tento skromný prehľad, pôvod a evolíciu priezvísk nesmiete brať,
ako „betón“, ale ako niečo, čo sme zatiaľ mohli najlepšie urobiť. Ak disponujete
s dodatočnými informáciami, nezdráhajte sa. Pošlite nám. Každá pomoc je vítaná.
Predsa, aspoň dúfam, že o svojom pôvode dostane aspoň nejaký prehľad. Veď máme
tu rad otázok z Maďarska, Rumunska, Vojvodiny a Chorvatska, kde sa nás
návštevníci bloga pýtajú na svoj pôvod. Neraz je to celkom jednoduché, ako napr.
„čo znamená meno Jurík, Juríček, Ďurík...? Odkiaľ vyšlo? Akú má etymológiu atď.
                                  
.................................................................


A


Ábelovský – podľa obci na Slovensku, Ábelová a táto zase za svoje meno vďačí
biblickému  
            Ábelovi. Viď etymológiu mien.
Abrahám – podľa obci Abrahámová a táto svoje meno dostala podľa biblického
Abraháma.
            Viď etymológiu mien.
Adámek – utvorené z osobného mena Adam, lenže pôvodný nositeľ tohto priezviska
najskôr pochádzal z Čiech, alebo Moravy.
Agárský / Agardský – priezvisko v sebe skrýva poslednú adresu kolonistu, čo bol
Agard, v    súčasnom Maďarsku.
Albert – podľa obce v Maďarsku, ktorá zase svoje meno dostala podľa krstného
mena         zemepána, A. Váracskai. Viď osobné mená Albert.
Alexy – utvorené z osobného mena Alex, Alexander. Viď „Mená“.
Andel – pôvodne holandské priezvisko a vyslovuje sa s tvrdým „d“. U nás sa ich
typická        predložka „van“ úplne stratila. Ináč toto priezvisko je
frekventované aj medzi Búrmi   v Južnej Afrike, v U.S.A. v Austrálii atď.
S anjelom nema nič spoločné a podľa         výpovede môjho bývalého šéfa, Paul
van Andel (z J. Afriky), priezvisko je odvodené z           názvu menšieho
kopca, vyvýšeniny. Druhá, menej pravdepodobná možnosť je, že toto         bude
české priezvisko, odvodené z názvu Andělská Hora (Bruntál a Karlovy Vary),
       lenže odtiaľ na Dolnú zem sotva kto prišiel.  
Andrášik – utvorené je na podklade maďarskéj podoby osobného mena András
(Andrej),     s tým, že maďarská podoba dostala slovenskú príponu. Ináč
v Maďarsku je rad osád         s názvom András...
Antál – pomerne frekventované priezvisko, odvodené z maď. podoby mena Anton.
Antol – názov osady trochu južnejšie od B. Štiavnice.
Anušiak – pôvod nie celkom jasný. Môže tu byť súvis s maď. anyós = svokra,
anyuka =      mamička a môže sa jednať aj o názve osady Hanušovce (vých.
Slovensko).
Arňaš – najskôr sa tu jedná o maď. pôvode, árnyas = tienistý, tônistý. Bude to
asi     pomaďarčený názov osady Tôň (Žitný ostrov), čo zase asi mohla byť len
dočasná      „adresa“ rodiny pri posúvaní sa do južnejších, nezaľudnených
krajov, alebo jeho pôvod      bude v niektorej osade na Slovensku, kde
v zloženom názve figuruje aj tôň.
Astaloš – má jednoduchý pôvod. Vzniklo pod vplyvom maď. asztal = stôl, teda toto
bude     priezvisko utvorené asi zo zamestnania a význam mu je stolár.






B


Bábeľa – bez dôkladnejšieho poznania pohybu rodiny, toto priezvisko je ťažko
riešiť, lebo     v závislosti od bodu pátrania, dospejeme k rozdielným významom.
Sledovaním         významu Bábel = Babylón, po heb. Babhel, čo je v podstati
asýrsko – babylonské bab-      ilu = božia brána, brána k bohu..., dostaneme sa
na jednu koľaj. Viď etymológiu             Babylón a priezvisko Babylón. Ak
sledujeme niť slovanského slova bab = zduté,        napuchnuté...prichádzame ku
konekcii so slovom Baba, až zbabelec a pod. Viď       etymológiu Baba, Bába,
Bábočka atď.
Babiak – najskôr bude odvodené z niektorého významu slovanského slova baba. Viď
           etymológiu slova Baba, Bába...
Babík – podobné východisko, ako pri priezvisku Babiak a pod.
Babinka – pôvod priezviska je skrytý v názve osady Babiná, ktoré leží trochu
južnejšie od      Zvolena. Táto oblasť Dolnej zemi dodala mnohé rodiny
a následne aj priezviská.
Babylón – v prípade tohto priezviska skorej ide o pôvod rodiny z osady Babylón
v Česku,     južnejšie od Domažlíc, ako o priami súvis s biblickým Babylónom.
(Viď Bábeľa.) Bez       dôkladnejšieho pohybu rodiny, problém sa nerieši. Na
Slovensku je rad pôvodne        českých priezvísk, ktoré tam prenikli v čase
husitských vojen a na Dolnej zemi je tiež častý výskyt, lebo v rámci ríše do
Uhorska prichádzal aj počet českých kolonistov.
Backo – môže byť utvorené na podklade slovanského bác = búchať, biť, hádzať...
(Viď       etymológiu Bác, Bacať, Bácať), alebo z názvu osady Bacúch, ktorá leží
východne od   Brezna a aj táto oblasť vypúšťala roje na Dolnú zem.
Bacovský – viď predošlé, avšak tu máme skorej názov osady Bacúch.
Bačík – nejasné. Je viacej možností, ako napr. môže predstavovať deminutív
priezviska Bako,           ale rovnako môže byť odvodené z názvu osád, ako
Bacúch, Báč (na Žitnom ostrove),           Bačetín, Bačkov... alebo tu máme
niečo cele iné.
Bačúr –  nie nám je najjasnejšie, i keď v Banáte máme hodne rodín s týmto
priezviskom,        hlavne v Padine. Bez poznania pohybu rodiny, môžeme
predpokladať, že       pôvodnou        osadou im bude Bacúch. (Viď Backo.) *Ak
máte bližšie, spoľahlivejšie informácie,         dodajte nám.
Badinský – posunom na juh, naší poddaní sa najskôr usádzali v severných krajoch
súčasného             Maďarska a tu, v Csesztve, už v 1720. roku najdeme
zapísané Valent, Čierny, Matúš,             Vrboska, Marinský, Párnický...a aj
Badinský, z Horného Badína, čo je trochu nižšie od         Krupiny.
Badov – toto priezvisko bude najskôr len ďaľšou variáciou vyššie spomenutého
Badinský.
Báďonský – bude tiež krycie priezvisko, odvodené z názvu osady Kisbágyon
(Kišbáďon),     ktorá sa nachádza neďaleko osady Szirák, Csécse, Buják... čiže
v oblasti    kompaktnejšieho osídlenia sa Slovákov v severných oblastiach
súčasného Maďarska a     práve tento kraj nám dodal mnohé priezviská.
Baďura – Dr.J. Sirácky (prechodný pôvod v osade Szirák) spomína, že v osade
Piliscsév už   v rokoch 1715 – 1720 prevládali Slováci a pridáva niekoľko
priezvísk, ako Baďura, Baranský, Bučanský, Marciška... Po pôvode Baďuru, musíme
sa pozrieť na severnejšie         územia južného Slovenska a tu najdeme osady
Baďan a Badín. Jedna sa nachádza             v obôde Zvolena a druhá, v obôde
východne od Levíc. * Ak máte lepšie informácie, dodajte nám.   
Bagoňa – upomína na maďarské, no s maď. bagolya = sova, nebude mať nič
spoločného.     Skorej za uváženie stojí názov dediny Báhoň (v blízkosti
Trnavy), alebo môže byť      utvorené na cele inom podklade, ako napr. bagov =
tabak. Viď Bagov.
Bahis – nepriehľadné. Koncovka –is upomína na skupinu akože grécko-keltských
priezvísk,   kým prvá časť Bah- môže v sebe skrývať lokácie, dediny Badín, Báhoň
a všetko zase     upomína, že základom bude slovenské bahno. Viď. Španielske
podoby, ako bahia =        ang. bay = záliv, zátoka asi neprichádzajú do úvahy,
ale s určitosťou to nemôžeme             tvrdiť, lebo na Dolnú zem prišli aj
Španieli.
Bajak – tiež bude krycie priezvisko a jeho pôvod najskôr najdeme v súčasnom
Maďarsku,     v bývalej Ostrihomskej župe, v oblasti kompaktnejšieho slovenského
osídlenia severne         od Budapešti. Osada Baj je dnes v blízkosti mesta
Tata, čo je hneď za Dunajom,        juhovýchodnejšie od Komárna. Jeho pôvod bude
skorej tu a nie v meste Baja, hneď za             hranicou Maďarska a súčasného
Srbska.
Bako – s určitosťou sa nedá povedať, či Bako a Baka sú priezviská odvodené
z rovnakého   prameňa, alebo nie. Vyskytujú sa obe. V prípade Baka, možeme
povedať, že vychádza         z rovnomennej osady, Baka na Žitnom ostrove, blízko
Dunaja a Maďarskej hranice,   pravda, aby sme to mohli potvrdiť, musíme poznať,
kedy vznikla tá osada a kto tam žil.          Možné je, že dotyčná rodina sa tu
stavila len na kratšie, čiže Baka jej mohla byť len    dočasným sídlom (asi
najskôr) a odtiaľto, tajne, prešla do južnejších krajov, stolíc.
                        V prípade Bako, hneď sa natíska súvis s Bakoňským
pohorím, západne od     Budapešti, vedľa Balatónu, vo Vesprémskej župe. Na pôvod
priezviska prídete len tak,         ak budete sledovať pohyb rodiny, robiť si
rodokmeň a vtedy sa dozviete, že toto vlastne       ani nebolo pôvodným
priezviskom rodiny, ale len krycím. Možné je, že na toto             priezvisko,
či aj na názov pohoria vplývalo maďarské bak = cap, samec... lenže tu     vôbec
nejde o pôvodne maďarské slovo, ale germanské. Oxfordov et. slovník pri       
vysvetľovaní ang. buck (bak) = cap, samec, jeleň, zastarale aj veselý človek...a
toto           dáva príbuznosti s st.h.n. boc, nem. bock, staronór. bukkr,
bokkr, ger.bukkaz (kde máme             možný súvis so slovom búkať  = ručať,
bučať, dávať najavo pohlavný pud – viď etym.          Búkať), staroír. bocc =
cap, arménsky buc = jahňa, avesta buza, sans. bukka = cap.
Baláž – je pomerne časté priezvisko. Pravdepodobne vzniklo na podklade názvu
mesta          Balassa-gyarmat (Balašské Ďarmoty), alebo je priamo odvodené
z osobného mena           Blažej, o pôvode ktorého sa najskôr stretnete s chybne
vysvetlenou etymológiou. V      etymologickej časti si pozrite vysvetlenie slova
Blahý a v časti „Mená“, pozrite si         Blažej. Priamo z osobného mena Blažej
budú ododené aj priezviská Blažek   (pravdepodobne českého, alebo moravského
pôvodu), Blaško /Blažko, Blaškovič, ale      pri Blázy východiskom bude skorej
názov osady Bláže (severnejšie od B. Bystrice,          prípadne aj toto môže
byť českého pôvodu, odvodené z názvu osady Blazice.
Balca – nie veľmi frekventované, ale stretnete sa s nim napr. v Petrovci
a odtiaľ sa rozšírilo aj             do iných osád. Možné je, že tu ide o útvar
z osobného mena Baltazár, ale skorej        o východoslovenský pôvod,
o priezvisko odvodené z názvu osady Baldovce (vedľa            Spišského
Podhradia), lebo nemalý počet dolnozemských Slovákov svoje korene má aj
            na východnom Slovensku.
Balko – predstavuje záhadu. Vynára sa rad možných, ale konfliktných alternatív.
Balog – najskôr bude odvodené z názvu osady Balog (nad Ipľom).
Borda – bude maď. pôvodu a význam mu je rebro. S jeho etym. sa nebudeme
zaoberať, lebo je        komplikovaná.
Bánsky – nie je nejak časté, ale jestvuje a na vysvetlenie potrebné je vedieť,
odkiaľ rodina     prišla, ako putovala a pod. Hneď sa nám tu natíska, že pôvod
priezviska poukazuje na      „banské“ mestá, ako B. Bystrica, B. Štiavnica... no
ľahko tu môže figurovať aj Banka          vedľa Pešti a ešte skorej maď
Tatabánya, lebo aj v tomto priestore sa usadili naší             predkovia.
Vyskytuje sa aj na Slovensku. Celkove, môžeme ho pokladať za nejasné.
Barnák – nie veľmi časté priezvisko a jeho etymológiu je aj ťažšie vysvetliť.
Núka sa však      maď. slovo barna = hnedý, tmavý, čierny, opálený (slov.
bronieť)... takže ak ten   predok mal počernejšiu pokožku (do rodokmeňa prišli
gény Kumánov, Avarov,                  Maďarov...) ľahko sa mohlo stať, že sa mu
„prišilo“ prímeno Barnák a pri úteku od             zemepána, prímeno sa mu
stalo priezviskom, alebo medzizastávka rodiny bola aj         dedina Bárna, hneď
za hranicou súčasného Slovenska.  
Bartík – najskôr bude deminutívom mena Bartolomej. Viď Bartók.
Bartók – vo Vojvodine nie je časté, ale inde ho stretneme. Napr. aj hudobný
skladateľ Béla   Bartók ho mal. Východiskom priezviska je osobné meno
Bartolomej, ktorého pôvod je        v spojení hebrejsko-arajmejských slov
Bar+Talmaj = syn Talmaja = priezvisko    proroka Nataniela. Viď Bartolomej.
V prípade nášho priezviska skorej tu máme súvis s radom lokalít na Slovensku,
kde figuruje Bartoš = Bartolomej.           
Bartoš – tiež v sebe skrýva osobné meno Bartolomej a môžeme predpokladať, že rod
vyšiel z osady Bartošova Lehôtka, čo je medzi Kremnicou a Žiar nad Hronom.
Bay – nepriehľadné. Podľa spôsobu písania, máme celý rad konfliktných východísk.
V ger.    jazykoch a v latine a fr. môžeme mať význam menšieho zálivu, čo asi
neprichádza do             úvahy. Môže tu byť aj význam druhu jahôd, bobkového
listu, štekot skupiny psov atď.       Ak sa podívame bližšie, na turecké jazyky,
tak sa vynára súvis s beg, bej... viď etym.         slova Bej, ba možný je aj
súvis s priezviskom Bajak, s mestom Baja atď. Aby sa prišlo           na stopu,
potrebné je preskúmať pohyb rodiny.  
Bažaľa – priezvisko je odvodené z nárečového názvu voňavej liečivej byliny
bazalka,            bažalička. Bližšie vysvetlenie etymológie sa nachádza
v stati „B“ – Bazalka.
Bažík – východiskom priezviska je sloveso bažiť. Najdete ho v časti „B“ – Bažiť.
Bedroň – asi bude odvodené zo slova bedra. Viď. etym.
Becko – utvorené z názvu pevnosti, hradu Beckov, v blízkosti N. Mesto nad Váhom.
Bek – nemeckého pôvodu a správnejšie bude asi Beck, lenže tu sa následne črtajú
nejasnosti,            lebo vypadá, že slovo je už zastaralé, archaické
a zachovalo sa len v jednotlivých       dialektoch vo význame ako napr. potok =
bach atď.
Belaji – vzniklo z názvu obce, odkiaľ rodina pôvodne vyšla a takých obcí je až
niekoľko.       Najskôr to však bude Belá (Martin), ale rovnako môže byť aj
(Žilina), alebo Belá (Nové Zámky) atď. Koncovku –ji nachádzame v rade priezvísk,
ako napr. Mučaji, Tordaji...            a mnohí ju považujú za maďarský útvar,
lebo v duchu slovenčiny, mal by to byť Belan             (pochádzajúci z Belej),
lenže aj táto podoba podľahla maďarizačnému nátlaku, takže z           Belan sme
dostali Belányi - Beláni. Etymológia všetkých siaha ku slovu biely. Viď.   
Beláni – staršia podoba písania bola Belányi, čo však nemení fakt, že pôvod
rodiny bude        niektorá Belá (viď Belaji), čiže slovo biele.
Belička – predstavuje deminutív slova belica a pod belicou chápeme: druh bielych
sliviek; rod          sladkovodných bielych rýb; bielu ovcu. Z ktorého významu
priezvisko bolo odvodené,            nevieme. Najskôr z druhu rybičiek. V každom
prípade tu máme skryté slovo biely. Viď.
Bencúr – bolo pôvodné priezvisko Kukučína a vyskytuje sa hlavne na Orave, odkiaľ
vyšiel     nemalý roj slovenských kolonistov Dolnej zeme a na podiv, nemame tu
len Oravec,     Kubica, Kubányi, Mucha... ale aj Bencúr. Trochu drsnejšiu
paralelu mena Benjamín,          alebo, čo nie je vykľúčené, aj mutáciu iného
slova, mena. 
Benčík – vzniklo zo svojho času populárneho krstného mena Benjamín, výklad
ktorého najdete          v časti „Mená“. V konkrétnom prípade sa jedná o jeho
deminutív.
Benda – najskôr tu máme pôvodne české priezvisko a navyše, aj sa vyskytuje
hlavne medzi    Čechmi, či aj na západnom Slovensku. Čes. benditi = dobre sa
najesť, napiť v dobrej     spoločnosti, avšak podľa Macheka a aj ďaľších
jazykovedcov, nejaká pevná etymológia          chýba. Ukr. et. slovník ku českým
podobám pripočituje aj benďúr, banďúr a pridáva aj      ukr. benďjúch, ktoré  
prirovnáva ku ruskému pentjúch = bublina, hrubý zavalitý       človek, kým ruský
et.             slovník sem pripočituje aj ukrajinský význam veľké brucho,   
brušné vnútornosti... Všetko sa točí dokola, ba spomína sa, že české benďúr...
bude   súvisieť, či vychádzať zo španielského pandero = vojenský bubon. Nikto
neuvažoval       nad germanským bandjan, staronór. benda, str.h.n. benden, ang.
bend 2°, všetko     s významom zátačka, ohyb,   zakrívenie a východiskom tohto
je ger. bandjo, kde má         svoje východisko aj ang. zastaralé bend 1° = súč.
band = stuha. Keďže sa nám   všetko točí okolo niečoho okrúhleho, vypuklého,
ohnutého... podľa vlastnej mienky,   Benda bude menší, „ohrúhly, guľatý,
bruchatý“ človek. Podobou tohto priezviska je   aj Bendák. Nemôžeme úplne
zanedbať ani osobné meno Beňadikt.
Bendák – bude mať rovnaké východisko, ako aj Benda.    
Beník – je tiež v podstati len variantou priezvísk utvorených z krstného mena
Benjamín. Viď    Benčík.
Benka – je jedno z častých priezvísk Slovákov vo Vojvodine a nachádzame ho
v skoro každej           osade. Mnohí z nich nie sú v žiadnom rodinnom
príbuzenstve, na Dolnú zem (tu       myslím aj na oblasť súčasného Maďarska),
prichádzali v rozličnom čase, takže Adam Benka, ktorý prišiel zo Senného, do
Lalite v 1826. roku, nebude praotcom všetkých.             Rovnako, na toto
priezvisko nevplýval ani starý názov nástroja na mútenie masla,        benka,
správne zbenka = maselnica, dbánka, čo hneď udáva odlišnú etymológiu, biť,     
zbíjania mlieka. V prípade tohto priezviska, ako východisko máme tiež krstné
meno             Benjamín, alebo ešte skorej to bude Beňadikt = požehnaný. Viď
časť „Mená“.
Benko – tu máme jasný pôvod, východisko. Deminutív osobného mena Benjamín.
Beňo – predstavuje augmentatív osobného mena Benjamín.
Benša – kým o pohybe tejto rodiny, tohto priezviska nevieme, zatiaľ sa ho ani
nedá vysvetliť.             Núka sa príbuznosť s priezviskom Benka, ale ešte
skorej s Beneš a tu máme háčik.            Môžeme uvažovať nad východiskom
z osobného mena Beňadikt / Benedikt, ale asi         skorej tu bude súvis
s priezviskom Benda. Viď.   
Berédi – predstavuje tiež záhadu. Kým nepoznáme pohyb rodiny, ťažko ho je
riešiť. Počas R-U        sa písalo Beregyi, čo upomína na nárečové brehy =
kopce, východoslovanské bereg =      breh, kopec, ger. berg = breh, kopec....
Keďže súčasťou R-U ríše bola aj Podkarpatská         Rus, môžeme predpokladať,
že korene tejto rodiny budú siahať tam, možno aj po    mestečko Beregovo
v súčasnej Ukrajine (južnejšie od Užgoroda a blízko maďarskej   hranice). Aj z  
týchto krajov vyšli kolonisti, čo zaľudňovali pustatiny Uhorska.
Beška – pravdepodobne bude krycie priezvisko a odvodené z názvu osady Beša,
ktoré sa     nachádza medzi mestami N. Zámky a Levice. Keby bolo utvorené na
podklade slovesa      bežať, bežkať, v tom prípade by aj podoba písania bola
Bežka.
Bezek – tu môžeme povedať len toľko, že je nepriehľadné. Jestvuje zopár možností
na           vysvetlenie, ale ani jedna nevrhá dostatok svetla, ako napr. maď.
bezzeg = veru, ale...   avšak jestvuje aj paralela Bezák, čo s dávkou smelosti
môžme zaradiť ku nárečovému            bieza = baza, z čoho smelšie dostane, že
Bezek bude vlastne Biezák. Toto             rezonovanie      nemusí byť správne,
ale môže byť aj prijatelné. Ak máte lepšie dáta, dodajte nám.      Bezák sa
vyskytuje (na Slovensku) v obci Chynorany, neďaleko Topoľčan, odkiaľ       
svoje priezvisko čerpá Topoľský.
Bičiar – pôvod je jasný. Utvorené je na podklade slova bič.
Bielik – východiskom tohto priezviska je slovo biele a toto dalo názov mnohým
obciam, ako Biel, Bielovce...avšak možné je, že niektorí nositelia boli aj
„bieli“, čiže plaví.
Bielčík – bude variáciou priezviska Bielik a z toho, bude mať aj rovnaké
východisko.
Bíreš – vzniklo na maďarskej pôde, kde hodne Slovákov našlo zamestnanie, ako
sluhovia,      staratelia na majetkoch pánov. Bíreš bol sluha, čo býval hlavne
na salaši, staral sa       o majetok gazdu. Dozeral na majetok. Po maď. Béres.  
Birkáš – bude akože maďarského pôvodu. Viď etym. Baran a Birka. Ináč v maď. toto
          priezvisko by znamenalo ovčiar.
Blaho – je celkom bežným priezviskom aj na Slovensku. Môže byť utvorené na
podklade      názvu osady Blahová. Viď etym. Blahý.
Blatnický – východiskom je slovo blato a toto najdeme v názvach mnohých lokalít
na             Slovensku a v Česku.
Blažek – predstavuje deminutív podoby mena Blažej. Viď.
Bobáček – viď etym. Bobka, Bobuľa.
Bobčok – viď etym. Bobka, Bobuľa.
Bobor – má jasné východisko. Zviera, hlodavec s cennou kožušinou, bobor.
Boboš – etymológia tohto priezviska je nepriehľadná. Je možné, že ako východisko
mu          poslúžilo slovo bobo = strašiak, mátoha..., ak áno, tak ako
bojovník, bol postrachom pre       nepriateľa, alebo bobor = hlodavec s cennou
kožušinou. Ak áno, tak toto by bol      lovec   na bobrov. Je celkom možné, že
východiskom mu bude aj niečo cele iné.
Bocka – etymológiu tohto priezviska odhalíme len tak, ak spoznáme rodokmeň,
medzizastávky          rodiny na ceste k južným hraniciam ríše... lebo núka sa
nám celá škála vysvetlení. Aj    konfliktných. Napr. ak prihliadneme na
lokality, tak je tu Nižná a Vyšná Boca (Liptov),          Bodza (Žitný ostrov,
maď. bodza = baza), bočka = menší súdok, ktoré zase súvisí             s bečka =
súdok, drevená nádoba, dieža... a toto je krajne hmlisté slovo (viď) a tu je aj
boca = koza, zbucanie... (viď etym. slovník).
Boda – v zozname priezvísk sa nám vyskytuje ako Boda, tak aj Boďa, Bodo
a Bodnár. Všetky         sa vyskytujú na strednom Slovensku a východiskom im
bude bod, bodať... Viď. etym.
Bodický – na strednom Slovensku sa vyskytuje aj dnes. Na Dolnú zem prišlo
pomerne           neskoro, v čase zúrivej maďarizácie a priniesli ho vtedajší
intelektuálovia, čo sa           uchyľovali pred nátlakom. Východiskom mu je
osada Bodice, ktorá je dnes pričlenená          ku Liptovskému Mikulášu
a v niektorých prípadoch môžeme uvážiť aj obec Bodiná,             v okrese
Považská Bystrica.
Bodka / Botka – východiskom tohto priezviska je bod. Viď Bod(ka) a Bodať. Kraj
pôvodu bude najskôr okolie Levíc, alebo toto bola asi len prechodná adresa.
Bogár – najskôr vychádza z maď. bogár = chrobák; vrtochy / muchy.
Bohn – o tomto priezvisku aj VHV napísal, že je „neznámeho“ pôvodu. Áno, na prvý
pohľad,            lebo jeho etymológiu nenajdeme ani v maď. a ani v ger.
jazyku. Zanáša sa na           germanské, ale tam nie je. Nikde.
V encyklopédiach najdeme priezvisko Böhm, ale tu            sa najčastejšie
jedná o českom pôvode dotyčných osôb.
            Pazovu zakladal, či sem priviedol osadlíkov určitý Ján Bohn,
profesor srbského          gymnázia v Novom Sade (v srbských Aténach), ktorý
pochádzal z Turca. Všetko sa mi      zdá, že aj tento pán, aby sa mohol
pohybovať, prosperovať v tamojšom Rakúsku, svoje     priezvisko si ponemčil.
Nevadilo ako, len nech to zneje po nemecký. Aké mal pôvodné            
priezvisko, môžeme len hádať, ale najskôr tu ide o Bohúň, , ktoré najdeme
v oblasti   Oravy a neskoršie aj v priestore Levíc, Budapešti atď.
            Keďže iniciátorom osídlenia Pazovy (sporný je názov Pazova zo srbch.
paziti =           pozoravať), ako nám ho udáva VHV. Skorej musíme uvážiť
nemecké Passau (tiež na   Duinaji). V tom čase, všetci Slovania ríše vlastne ani
nejestvovali. Aspoň v chápaní mocipánov. Keby jestvovali, tak by sa im „gate
triasli“ ešte väčšmi. Priezvisko Bohn   teda bude len akože ponemčené Bohúň,
alebo podobné. Ak sa mýlim, dodajte mi svoju     verziu pravdy.
Bohuš – utvorené je z domáckej podoby mena Bohuslav, alebo Bohumil. Viď Mená.
Bokor – dedina v bývalej Novohradskej župe v roku 1720. mala len 7 rodín so
slovenským   priezviskom, avšak v 1880. roku mala až 67% slovenského
obyvateľstva (Dr. J.    Sirácky). Rodina Bokorová, bezpochyby vyšla, utiekla
z tejto dediny. Bokor je maď.             termín pre krík. Za uváženie stojí aj
maď. bak = cap. Viď Bako.
Boldocký – najskôr bude utvorené na podklade maď. boldog = šťastný, blažený.
Bolehradský – význam priezviska je jasný, avšak odkiaľ táto rodina prišla do
Pivnice, môžeme           len hádať a predpokladať, že keď ho nachádzame
v Pivnici, ktorú osídlili prevažne         kolonisti zo záp. Slovenska, ba
zachovávajú si aj západoslovenské nárečie, tak asi tu musíme hľadať aj jeho
pôvod. Myslím tu aj na Slovácko a práve tam, medzi             Kyjovom a Brnom
najdeme aj Boleradice.
Boleráz – podľa názvu osady Boleráz, ktorá je trochu severnejšie od Trnavy.
Boor – úplne nepriehľadné. Problém je v dvojitom „o“, čo poukazuje na cudzí
pôvod, najskôr           holandský, kde boor = holandský, alebo nemecký sedliak
a východiskom mu je      staroger. bu- = bývať, osadiť sa, širšie aj osadník.
Z rovnakého ie. koreňa vychádza aj     ang. boor = gazda, manžel (všetko
zastaralé) a nem. bauer.  Z tohto ger. slova sa             vyvinulo aj súčasné
Boer = Búr = pôvodne holandský kolonista, teraz už aj etnickosť           
v Južnej Afriky. Sama etymológia tohto priezviska je ešte hlbšia a siaha až do
           sanskritu, následne aj do skupiny iránskych jazykov a konečne je tu
aj srbch. paor,            pahor... s významom sedliak, či za uváženie stojí aj
obďalečná príbuznosť a naším             paholok = sluha.
Boroš – po maď. bor = víno, z čoho Boroš by sme pochopili, ako vincúr, či na
Dolnej zemi aj           máme priezvisko Vincúr. Maď. bor nema svoju ugrofínsku
etymológiu a najskôr, ako    východisko, poslúžilo slovenské burčiak.
Bosák – pôvod tohto priezviska musíme hľadať v tom kraji Slovenska, kde sa
najčastejšie     vyskytuje a tu sa núka asi okolie Prešova.
Boťanský – východiskom tohto priezviska najskôr bude osada Boťany na východnom
          Slovensku, v rohu, kde sa stretajú hranice Slovenska, Ukrajiny
a Maďarska, alebo z       názvu obce Bottyán (novšie Vácbottyán), v Peštianskej
stolici.
Bovdiš – s týmto priezviskom si hlavu lámal aj bývalý učiteľ Juraj Bovdiš, ale
nejaké pevné     východisko nenašiel. Niekedy sa písalo Baudis, Boudis, Boldis
atď. Otáčal ho, hľadal,          až sa rozhodol, že najsprávnejšie by to malo
byť Bovdiš. Konečne, toto bola už dlhšiu    dobu aj medzi ľudom ustálená podoba.
Neviem či sa rozhľadel aj po grécky znejúcich             priezviskách, ako čo
máme Kardelis, Leporis, Pavlis, Pixiades, Stefanides, Molitoris,
Braxatoris...lebo záhada môže byť aj tu. Nie, týto ľudia nikdy neboli Grékmi,
skorej tu          ide o Keltov z oblasti rímskej Dácie, ktorí po stiahnutí sa
rímskych légií, vandrovali         z Dácie, až po Grécko, odtiaľ sa zase pobrali
na sever a cestou sa „tratili“, rozsýpali. Jedna časť zaostala v oblasti Srbsko
– Bulharsko, druhá zastala v Grécku, ďalšia sa            rozptýlila povedľa
pobrežia Jadrana, skupina prešla aj do súčasného Talianska a mnohí        sa
vrátili späť do Rumunska     a odtiaľ, už ako Valasi / Vlasi prechádzajú aj na
        Slovensko... a po porážke Turkov, prechádzajú aj do Panónie, včetne
Vojvodiny a tu,           keď naši kolonisti prišli, našli aj akože Rumunov.
Napr. boli v Kysáči, ale aj inde.
Brezina – je odvodené zo slova breza (viď etym.) a osada s rovnakým názvom sa
nachádza   juhovýchodne od Košíc, blízko hranice s Maďarskom, alebo napr. môže
tu isť o osadu             Suché Brezovo v okrese Lučenec atď.
Brezovský – jadrom tohto priezviska je breza, ktorá svoje meno dala nejednej
osade, mestečku        na Slovensku, takže najdeme Breza, Brezany, Brezina,
Breznička, Brezno, Brezová,        Brezovica... Viď Breza. Len poznaním pohybu
rodiny, prídeme na stopu, odkiaľ         pôvodne vyšla.
Briška – nepriehľadné, avšak môžeme uvážiť názov osady Brieštie (medzi Martinom
  a Prievidzou).
Brna – a Brnák vychádzajú asi z rovnakého prameňa, čo bude slovo brnieť =
tmavieť, černieť,         následne aj súvis s bronieť. Slovo brna použil
Hviezdoslav na označenie tmavohnedej             ovce, ale v ľude sa používa aj
na označenie tmavohnedej kravy, kobyly. Súvisí s ger.          braun, brown
a následne i s menom Bruno.  
Brnák – viď predošlé, ale s dávkou rezervy, lebo tu môže ísť aj o osobu z Brna.
Brňa – vo svojom priezvisku má skryté brňať, brnčať, brnkať... = vydávať
trasľavý, bzučivý         hlas, ale rovnako tu môžeme mať narážku na brňu,
obrnenie. Viď Brnenie.
Brtka – vzniklo zo slova brtník = poddaný, ktorý sa zaoberal včelárstvom. (Viď
etym. Brtník.)          Kde sú korene tohto rodu, dozvieme sa len tak, ak si
preštudujeme pohyb rodiny.
Bučko – môžeme si vysvetliť na dva spôsoby. Buď vychádza zo slova búkať, bučať
(viď       etym.), alebo v základe má buk = hornatý listnatý strom a následne
z tohto sú odvodené   aj názvy osád Búč, Bučany, Bučovice atď.
Buda – buď vznuklo z názvu mesta Budím (Budapešť), alebo aj tu máme pôvodne
české       priezvisko, utvorené z názvu osady Buda v strednom Česku, lebo na
Dolnú zem      nemigrovali len Slováci, ale aj Česi, Maďari, Ukrajinci, Nemci,
ba aj Poliaci, Francúzi,          Španieli... a všetci po sebe zanechali aj
niekoľko priezvísk.
Budík / Budinský – sú tiež krycie priezviská. Vychádzajú z názvu osady Budiná
v okrese        Lučenec a nie z maď. bugyi = nohavičky, gate. Viď etym. Budiť.
Budinský – viď vyššie.
Buják – i keď východisko tohto priezviska je jasné (viď etym. Buják), predsa
presne nemôžeme určiť, či tu ide o pôvodné priezvisko, lebo vyskytuje sa aj na
Slovensku, alebo o krycie, utvorené z rovnomennej osady v súčasnom Maďarsku.
Osada Buják sa           nachádza v oblasti Novohradskej župy, v priestore ktorý
bol pomerne husto zaľudnený             Slovákmi., ako napr. osady Csécse,
Szirák, Vanyarc, Kisbágyon, Bokor, Terény atď. 
Bujdošík – viď etym. Buják.
Bujník – východiskom je slovo bujný = bohato, hojne narastený, plný sily,
rozmarný. Viď.     etym. slova Bujný.
Bujtár – tesne súvisí s Buják. Viď. Význam mu je pastier býkov, či širšie
kraviar. Viď. etym.
Bujzáš – nebude totožné s priezviskom Buzáš(i), ale má vlastnú etymológiu, na čo
poukazuje „j“ v strede slova. Je pomerne frekventované a východiskom mu je bujo
= bujný,      vášnivý, samopašný človek. Viď. etym. Bujarý, Bujný.
Bukovinský – zrejmé, že v podstati sa tu jedná o strom buk, z čoho na Slovensku
najdeme     nejednu osadu s názvom Buk- , ako Buková (Trnava), ale ešte viacej
je ich v Česku,             takže nemôžeme ignorovať ani tento prameň. Koncovka
–ský udáva, že dotyčná rodina         „patrí“ ku nejakému Bukovcu.
Bulík – najskôr bude vychádzať zo slova búliť = vypúčať oči. Viď etym. Búliť.
Burčiar – je ťažko lokalizovať. Na jednej strane sa núka skupina obcí v oblasti
okolo Šaštína,            kde v starších spisoch stojí: Bur Sancti Georgy, Bur
Sancti Nicolai, Bur Sancti Petri,      ktoré sa dnes nazývajú: Borský sv. Juraj,
Mikuláš, Peter. Ak rod vyšiel z tejto časti          Slovenska, toto môže aj
obstať, ale ak je pôvod rodiny inde, tak musíme uvážiť slovo    búriť,
vzburovať, poburovať...Viď etym. Búriť.
Búrik – aj tu máme asi rovnaký pôvod, etymológiu priezviska, ako je pri Burčiar.
Bušinský – podľa osady Bušince. Viď Buška.
Buška – aj toto bude krycím priezviskom, utvoreným z názvu osady Bušince, ktorá
sa            nachádza rovno na maďarskej hranici, v blízkosti mesta Modrý
Kameň. Táto oblasť   Dolnej zemi dodala celý rad priezvisk, odvodených z názvov
lokalít.
Butáš – je veľmi zriedkavé priezvisko, no predsa jestvuje v Pivnici. Odtiaľ
vyplulo aj do         Austrálie. Viď etym. Buta(tóth). Ťažko je pochopiť, aby si
niekto za priezvisko vzal            slovo s významom hlupák, sprosták..., takže
nezaškodí prihliadnutie aj na maď.        buzdítás (buzditáš) = budenie,
povzbudzovanie, pobádanie, posmeľovanie... čo je             predsa len ie.
pôvodu a predstavuje výpožičku zo slov. jazykov.
Bútor – ako východisko asi nebude mať maď. bútor = nábytok, ale slovenské
bútoriť =      vyrušovať zo spánku, budiť zo spánku. Viď etym. Búriť.
Buzáš – sa najčastejšie odvádza z maď. búza = pšenica, ale to nejak vônia
ľudovou   etymológiou. S prihliadnutím na maď. jazyk, môže aj tu figurovať
buzdítás (viď Butáš).         Na presnejšie určenie potrebujeme poznať pohyb
rodiny, odhaliť odkiaľ vyšla, kde         všetko žila a možno sa najdu ďalšie
východiská, ako napr. osada (po maď.) Búzáš,    ktorá ako taká dnes nejestvuje,
ale bola premenovaná na Žitná-Radiša (Trenčianska   stolica.)
Buzek – zriedkavé priezvisko a stretneme ho najmä v Hložanoch. Východiskom mu
bude       názov osady Buzica, východoslovenský kraj, ktorá sa nachádza rovno na
hranici     s Maďarskom, juhozápadne od Košíc.
Buzi – podobná nepriehľadnosť, ako pri Bujzáš, Buzáš, Buzek... viď.
Bzovský – je odvodené z názvu osady Bzovík, ktorá je len trochu južnejšie od
Krupiny.         Tamojšie osady, lokality, poskytli východisko mnohým
priezviskám na Dolnej zemi.
.....................................................................................
..............................................................
Pridané 25.októbra 2010 
.......................................................................
...

Priezviská   C, Č.


C


Cabuka – nepriehľadné. Možné je, že bolo utvorené na podklade názvu osady Cabov
           (východné Slovensko, trochu východnejšie od Košíc).
Cambel  / Campbell – pravdepodobne tu máme pôvodne škótske klánové priezvisko
            Campbell.
Car(o) – asi predstavuje útvar zo slova cár.
Cefera – nepriehľadné. Je viacej možností, alternatív na vysvetlenie, ale
najskôr tu máme derivát         z lat. cephalicus, čo je vlastne len lat. podoba
písania gréckeho kefalikós, koreň kefalé /       κεφαλή = hlava, hlavný... Ak
máte iné vysvetlenie, dajte nám vedieť.
Cechmajster – utvorené na nemeckom podklade, kombináciou slov str.h.n. zeche +
meister, čiže      pôvodne to bol predstavený remeselníckeho cechu. Viď etym.
Cech 1°.
Cerovský – na stopu tohto priezviska ľahko prísť. Južnejšie od Krupiny je osada
Cerovo a Dr. J.      Sirácky spomína, že toto priezvisko bolo zachytené
v Sziráku už v 1720. roku, spolu          s priezviskami Vardžik, Bučko,
Šuľaský, Čelovský, Brada, Ľuborský, Pukanský, Mravík   atď. Všetci pochádzali
z Novohradskej a Zvoleneskej stolice, ale aj tri rodiny             z Hontu.
Cesnak – pomerne časté priezvisko. Najskôr, ako východisko tu máme osadu
Csesznek        v Maďarsku, južnejšie od mesta Gyór (Ráb).Viď etym. Cesnak.
Cibuľa – nie je nejak frekventované, ale sa vyskytuje. Viď etym. Cibuľa.
Cicka – vyskytuje sa hlavne v Banáte. Predstavuje demin. slova cica, pod čím
dnes chápeme             mačku, avšak pôvodne sa pod cica chápalo kužušinu
a tento význam je zachovaný aj           v srbch. jazyku. Toto priezvisko
vlastne znamená niečo, ako kožušník. Viď. etym. Cica.
Cigánik – predstavuje demin. z cigáň. Evolúcia tohto slova je vysvetlená v etym.
Cigáň.
Cimárik – východiskom tohto priezviska bude nem. Zimmer = izba a to aj
v prípade, keby bolo        utvorené aj z címer = znak, erb, rodový znak. Viď
etym. Címer, Cimra.
Cinkotský – pomerne frekventované priezvisko na Dolnej zemi a to, ako
v Maďarsku, tak aj vo         Vojvodine. Východiskom mu je názov osady
v súčasnom Maďarsku, neďaleko    Budapešti, ktorá svojho času bola osídlená
Slovákmi. Etymológiou tejto osady sa tu   nebudeme zaoberať, lebo nie je
jednoduchá.
................................................................
...........................................................
Č


Čabrák - ,môžeme uvážiť tri východiská. A/ môže to byť sloveso čabrať (sa) =
čľapkať sa,             namáčať sa vo vode..., zbytočne sa potulovať, robiť
veľké kroky... Viď Čabrať (sa).
            B/ Za uváženie stojí i názov starej pevnosti Čabraď, ktorá sa
nachádza v kraji, odkiaľ             vyšiel veľký počet slovenských rodín. C/ 
Tiež sa dá uvážiť aj slovo čabraka = ozdobná             prikrývka na kone, čo
sme dostali cestou maď. csábrák, csáprák = r/v, lenže toto slovo            do
maďarčiny preniklo z tureckého jazyka, čaprak = r/v. Viď Čabraka a Čabrať (sa).
Čakváry – vzniklo z osady Csákvár, ktorá je západne od Budapešti, kde tiež
svojho času bol rad       osád so slovenským obyvateľstvom.
Čáni – mnohí doterajší etymológovia toto priezvisko považovali za akože
maďarské, lebo aj tam        jestvuje, ba počas maďarizácie nejedno slovenské
priezvisko s pridaním koncovky –čáni /           -csányi sa stalo maďarským, ako
napr. Turčáni (Turcsányi), Ďurčáni (Gyzrcsányi)... či             jeho skrátenou
podobou dobre vyšlo aj Kostoláni (Kostolányi) a pod.
                        Prvých Slovákov do súčasnej Vojvodiny však priviedol
Slovák, Martin Čáni   z Novohradského Málinca, ktorý je trochu severnejšie od
mesta Lučenec a hádam preto, práve v Petrovci, toto je veľmi časté priezvisko.
Jeho etymológiu si veľmi ľahko        vysvetlíme, lebo je ie. pôvodu. Viď etym.
–čan, Ves.
                        Ves je v slov. už zastaralý termín pre dedinu, osadu,
avšak ešte vždy je prítomný         v názvach lokalít, ako Karlova Ves, Devínska
Nová Ves... Vyskytuje sa aj v českom,          ruskom, poľskom, litovskom,
lotyšskom atď. ba čo viacej, varianty tohto slova       nachádzame v každom ie.
jaz. a to napr. v gréckom oikos = dom, v starolat. veicus, lat.            
vicus = dom, osada, mestská štvrť. Z latiny preniklo do germanských jazykov, kde
v ang.     je –wick = dom, chalupa, village (vilidž) = dedina, osada, ktoré sa
neskoršie, už         v skrátenej podobe využíva na označenie lokalít, ako
Norwich, Greenwich, Eoforwick,      Elsternwick...nem. weichbild = mestský
areál... V keltských jazykoch sa zachovalo ako      prípona na označenie
príslušnosti k určitému rodu, klánu a najdeme Ordovic, Lemovic           atď.
                        Sanskrit pozná tri základné variácie:
            Večá = osada, osadník, sused, chalupa, dom, ale aj predmet.
            Vič > vičáte, vičáti, vivéča, vivičé, áviksat, veksyáti, -ti, vista,
vestum, víčya, večáyati =           usadiť, osadiť sa, vstúpiť dnu, vojsť dnu
a pod.
            Víč > vít, víčam, vidhbís = osada, chalupa, komunita, spoločnosť,
rod, klán, pleme, ľud.
                        V klasickom hindu jazyku Veš = vchod, prístup, dom,
veshtan = okolie, ohrada,       múr, obal.
                        V slovanských jazykoch a najmä v slovenčine, nachádzame
mnohé varianty tohto        ie. slova a to, ako ves, tak aj vidiek, či máme ho
aj v príponách názvov lokalít, napr. Petrovec, Hlohovec, Tisovec, Uhrovec...,
v srbch. Kragujevac, Obrenovac, Kumrovec,   v českom Hradčany a rad ďaľších.
                        V príbuzenstve so sans. víč, víčan, v zmysle rod, pleme,
ľud, máme podobu –čan:    Petrovčan, Kulpínčan, Zvolenčan..., ba zjavuje sa nám
aj celkom samostatne, ako je napr.         názov lokalít: Čaňa, Čáňovce, kde to
predstavuje osadu a tu je aj východisko priezviska      Čáni = osadník,
chalupár, rodák, príbuzný...
                        V prípadoch, keď sa jedná o príponu na označenie
príslušnosti k rodu, plemenu,         ako je to v keltských jazykoch, aj my máme
podobné exempláre: Miškovic, Horovic,         Pavlovič, Jurkovič a pod.
                        Prítomnosť prípony nachádzame aj v názvoch etnických
skupín, národov, ako:            Poliak, Slovák, Rusnák, Nemec, Slovinec,
Ukrajinec, Albánec...
                        Táto prípona je prítomná aj v názvoch, ako: kôrovec,
borovica, makovica,   tekvica... či je tu aj nohavica, rukavica...
                        * V Maďarsku jestvuje osada Csány, lenže Martin Čáni
sotva tam kedy aj bol.          Pôvod má v Málinci. Prečítaj si „Matej Hronec –
Bickoš“ – J. Čajak ml.
Čanda – je zriedkavé a na dovažok, aj veľmi nepriehľadné, až „temné“ priezvisko.
Môžeme sa          naň diváť z najrozličnejších uhlov a vždy dostaneme inú
etymológiu a pravda, aj iný         význam. Máme ho zaznamenané len v Selenči,
medzi tamojšími slovenskými katolíkmi,            čo nás hneď usmerní, že jeho
pôvod treba hľadať ani nie toľko na západnom Slovensku,       ale na Morave. Na
to poukazuje aj jeho zakončenie –da, v ktorom prípade nám, ako             koreň
zostáva Čan- a môžeme ho priradiť ku priezvisku Čáni, ale s tým drsným       
zakončením.    
                        Môžeme, ale s rezervou prijať aj alternatívu, že tu máme
len skrátenú podobu             ďaľšieho slovenského katolíckeho priezviska zo
Selenče, Čapanda. Viď nasledovné.            Konečne, s prihliadnutím na
sanskrit, kde sotva bude jeho východisko, môžeme uvážiť aj      sans. čánda =
rýchly, prudký, náhly, plný hnevu, zlostný atď.
Čapanda – je tiež izolované len na katolícku časť Selenče a predstavuje ďaľšiu
záhadu.          Zakončenie poukazuje, že jeho pôvod bude niekde na západnom
Slovensku, skorej na    Morave. Najskôr tu bude narážka na čaptavú osobu, čiže
osobu s krívými nohami, osobu            ktorá sa pohybuje nemotorne, čaptavo,
môžeme uvážiť aj rozčapený, čaptať = nemotorne        chodiť. Viď etym. Čapáš,
Čápať, Čapkať, Čapnúť, Čaptavý a k nejakému uzáveru sa           dostaneš.
Čapeľa – je pomerne frekventované, ale aj nepriehľadné priezvisko. Východisko
bude niekde           niekde v čapáš, cápať, čapkať, čapnúť, čaptavý... alebo ak
si niekto myslí, že skorej tu         bude maďarský pôvod, mýli sa. Všetky tieto
slová majú slovanský pôvod. Viď Čaptavý.
Čaplovič – na Dolnej zemi je pomerne zriedkavé, no na Slovensku je častejšie. Čo
mu bude   východiskom, ťažko povedať. Asi predstavuje len variáciu vyššie
spomenutých.         Zakončenie  –ič sme spomenuli pri priezvisku Čáni.
Čapo – občas stretneme aj tento variant. Jeho etymológia bude rovnaká, ako pri
vyššie          spomenutých priezviskách.
Časár – medzi ľudom počuť maďarskú výslovnosť, Čásár. Rovnomenná osada sa
nachádza v Maďarsku, západnejšie od Tatabánya. Po maď. Császár = cisár. Viď
Cisár.
Častvan – s variantou Častvan, Častven, zaoberal sa aj Dr. J. Sirácky a skúmal
pôvod           jednotlivých rodín. Či dospel ku správnemu výsledku, neviem, ale
hovoril, že Častvan má     svoju etymológiu v názve osady Častá, čo je trochu
západnejšie od Trnavy, kým Častven   bude odvodené z názvu osady Csesztve
v Maďarsku (blízko mesta Balassagyarmat).
Častven –  viď Častvan.
Čech / Česko – pomerne zriedkavé priezvisko, no jeho východisko je jasné.
Pomenovanie     národa, či v konkrétnom prípade tu najskôr ide o osobu, rodinu,
pôvodom z Česka.
Čelovský – pomerne frekventované a to hlavne v Báčke, v Maďarsku a sporadický aj
v Srieme         a v Slavónsku. Bude krycím priezviskom rodiny, ktorá na Dolnú
zem prišla z osady             Čelovce, ktorá sa nachádza južnejšie od Krupiny.
Čeman – je ďaľšie krycie priezvisko a ťažko ho je lokalizovať, lebo
pravdepodobne má dve paralelné východiská. Na jednej strane nás usmerňuje na
Slovensko, ku názvu zaniknutej            obce Čemice (Liptovský Mikuláš) a na
druhej strane najdeme aj skoro rovnomenný názov v Maďarsku, Csemö, v priestore
medzi Ceglédom a Kecskemetom. Aj táto oblasť             mala pomerne kompaktné
slovenské osídlenia. Na stopu pôvodu prídete jedine tak, ak si       budete
robiť rodokmeň.
Čemer / Čemerský / Csomor – na pôvod tohto priezviska sa nás pýtalo už niekoľko
  návštevníkov. Hlavne zo Slovenska, z čoho predpokladám, že sú to potomkovia
    povojnových presídlencov, lebo priezvisko je vyložene dolnozemské.
Východiskom mu         je Csömör, tesne vedľa Budapešti, či môžeme ho považovať
aj za súčasť tohto mesta.             Maďarské ö sa u nás pozmenilo v e, avšak
na Slovensku, kde sa držia princípa napísať to      v „pôvodnom“ pravopise,
vzniklo Csomor. Rovnako najdeme aj pôvodné Čáni, Králik,       Poničan ...
zapísané, ako Čanji, Kraljik, Ponjičan.
Čermák – východiskom je druh vtáka, čermák. Viď etym. Čermák, Červ.
Černák – i keď sa v ľudovej reči mieša priezvisko Čermák a Černák, predsa
východiskom tohto       je niečo čierne, tmavé, kým v prípade Čermáka, je to
červ.
Červenák – presnejšie lokalizovanie tohto priezviska je zbytočné. Môžu tu byť
skryté názvy   mnohých osád, možno aj niekto z predkov mal červené vlasy... no
východiskom je         červená farba. Viď Červený.
Červenský – aj tu v základe máme niečo červené a platí to isté, ako pri
predošlom priezvisku.
Červený – tu je to jasné. Východiskom je červená farba. Viď predošlé.
Čief – nie je nejak frekventované a zjavuje sa hlavne v Kysáči. Možno bude
súvisieť s Čiep, ale         skorej bude celkom samostatné a východiskom mu bude
bývalá slovenská osada   neďaleko Pešti, Piliscsév. Či pri názve tejto osady
nejakú úlohu hrá maď. cséve = cievka,           nositeľ tohto priezviska si musí
vyšetriť sám. Keď si bude robiť rodokmeň, príde na             stopu.   Viď
Ciev, Cievka.
Čiep – pomerne frekventované. Medzi ľudom sa obyčajne použije „Štiepa“. Ináč
      pravdepodobným východiskom bude názov osady v Meďarsku Csép, ktorá sa
nachádza      trochu južnejšie od Komárna. Čo je východiskom názvu tejto osady,
môžeme len hádať.       Núka sa maďarské csepp = kvapka, trochu... ktoré ale
vychádza zo slovanského čapovať,             čapkať, čapnúť... ale rovnako tu
môže byť aj maď. csép- = mlátiť, či východisko má            v slovenskom cep =
nástroj na mlátenie zrnovín. Tiež je tu aj osada (Maďarsko) Csépa,    
severnejšie od Csongrádu a keďže v ľudovej výslovnosti pretrváva podoba Štiepa,
možné   je, že práve táto osada poskytla priezvisko Čiep(a).Viď etym. Cep.
Čierny – východisko je jasné. Čierna farba, lenže s týmto menom je spústa osád,
ako na        Slovensku, tak aj v Maďarsku (Csorna), takže jedine študovaním
rodokmeňu sa        dostaneme ku nejakému koreňu pôvodu. Ináč je frekventovaný
aj maď. variant, Fekete.
Čiliak – je akože petrovským priezviskom a doložený je aj v Kulpíne, ako aj
v ďaľších osadách         neskoršej migrácie. Ako východisko sa nám núka
západoslovenské, ale už aj zastaralé čil,            včil = teraz, hneď, chvíľa,
lenže aj maď. csillag = hviezda, avšak ako príbuzné môžeme           pokladať aj
Čilík.
Činčurák – je nepriehľadné. Vyskytuje sa v Pivnici a odtiaľ sa prešírilo aj
ďalej. Na Slovensku           stretneme Činčura, Činčár a možno aj iné podobné
variácie. 
Čipkár – ako východisko má čipku, čiže je to výrobca čipiek. Variácie sa
vyskytujú na          Slovensku, hlavne na juhu stredného Slovenska, ako Čipka,
Čipkay.
Čížik – ako východisko má názov vtáka. Viď etym. Čížik.
Čižmadia / Čižmadija / Čižmár – toto priezvisko poznám len z jednej osady. Je
srbské            s nárečovou „príchuťou“ (čo je už zastaralý turcizmus), alebo
rýdze turecké. Je to čižmár.   Viď Čižma.
Členek – viď etym. Členok.
Čmelík – viď etym. Čmelík.
Čobrda – vyskytuje sa hlavne v Pivnici a pravda, aj na Slovensku –
stredoslovenský kraj.
Čorba – upomína nás na orientálny názov pre polievku (viď etym. Čorba), avšak
s polievkou nema nič spoločného. Je to maď. slovo csorba = štrba, štrbina. Ako
priezvisko, vyskytuje            sa aj na Slovensku.
Čuha – neveľmi frekventované priezvisko. Význam mu je čuha = kabanica,
plachta... Viď etym.        Čuha.
Čuchra – málo frekventované. Východiskom mu je čechrať. Viď etym.
Čús – pomerne frekventované, ale nepriehľadné. Najskôr tu ide o maď. slovo pre
hájnika =   csősz. Na Slovensku, hlavne na juhu stredného Slovenska, môžeme
stretnúť Csuzi, ale aj    iné podoby písania. Nemôžeme ignorovať ani názov už
zaniknutej osady v Komárňanskej        župe. Čúz (Csúsz).
Čuvár / Čovár – nie veľmi frekventované. Východiskom mu je názov osady
v Maďarsku,       Csővár, ktorá leží východne od Vác(ova).
...................................................................................
.............................................................
. 

Priezviská  D Ď






D


Daníček – predstavuje lichotivú podobu priezviska utvoreného z osobného mena
Daniel. Viď meno Daniel.


Daniel – východisko je jasné. Osobné meno Daniel (viď).


Danko – tiež vychádza z osobného mena Daniel. Vypadá, že Daniel bolo pomerne
populárne meno, lebo z neho máme utvorené priezviská, ako Danek, Dankovič (medzi
nimi je aj Juraj Dankovič, šľachtic, pôvodom z okolia Prievidze, ale neskoršie
žil v Žiline.


Deák – predstavuje maďarskú podobu priezviska Žiak. Čes. žák, poľ. źak, rus.
ďjak, srbch. djak... Pôvod slova je v gr. diákonos / διάκονος = sluha,
posluhovateľ, diakon. U nás nastal posun z dj- , na ž- , čo dosvedčuje, že
západní Slovania toto slovo dostali cestou románskych jazykov, najskôr alpských.
Viď etym. Deák = starosvetský kabát.


Dedinský – etymológia je jasná. Východiskom je slovo dedina, alebo dotyčná
rodina prišla z niektorej osady s názvom Dedinka, Dedinky. Jedna sa nachádza
secerovýchodne od N. Zámkov, kým druhá je trochu severnejšie od Dobšinéj.


Debnár – utvorené je zo zamestnania. Viď etym. Debna.


Debnárik – predstavuje demin. predošlého. Viď etym. Debna.


Dekán – viď. etym. Dekan a vyššie Deák.


Demák – pravdepodobné východisko je názov osady Demandice, juhovýchodne od
Levíc, no etymológia je trochu hmlistejšia. Jedno z možných východísk môže byť
aj osobné meno Demeter, Damian... ale nie aj zaručene.


Deman – vypadá, že toto bude len variáciou predošlého.


Demeter / Demiter – východiskom najskôr bude osobné meno Demeter. Viď.


Demrovský – typické petrovské priezvisko. Patrí do skupiny krycích. Utvorené je
z názvu mesta Gyömrő, ktoré sa nachádza v bezprostrednej blízkosti Budapešti.


Denďúr – je tiež typické petrovské priezvisko, avšak aj nepriehľadné. Zrejmé je,
že jeho východisko bude v maď. jazyku, ale kde? Maď. gyöngy = perla, gyöngytyúk
= perlička (kura „čengerka“), gyúr = miesiť, hniesť, gyűr = krčiť... atď. a
možné je, že same východisko bude celkom inde. Ak máte nejaké spoľahlivejšie
informácie, dodajte nám.


Derinda – podľa VHV toto by malo byť Tirinda, lenže v tom prípade by sme mali
veľmi temnú etymológiu a preto stojí uvážiť aj maď. terít = prestrieť,
prestierať, hodiť na seba, čiže bola by to osoba s nahádzaným oblekom na seba,
ale ak uvážime maď. dáridó = hýrenie, hlučná zábava, dostaneme iný význam. Na
dovažok, tu je aj maď. derék = driek, driečny, derít = objasniť, rozosmiať...
Osoba s týmto priezviskom si musí preštudovať svoj rodokmeň, jeho pohyb a hádam
sa dostane aj ku významu svojho priezviska.


Detka – vyskytuje sa hlavne Kulpíne. Ak je toto správne zachytené, tak
priezvisko pochádza z Čiech (aj odtiaľ prichádzali migranti do Uhorska a v
Kulpíne najdete aj Smíšek). Východiskom mu bude asi osada Dětkovice, neďaleko
Prostějova. S podobou Dedko som sa tiež stretol a tu je východisko jasné. Viď
etym. Ded.


Dierčan – i keď nám ukazuje, že bude súvisieť s dierou, jeho východiskom je však
názov mesta  Györ (Ráb) v Maďarsku. Na to poukazuje koncovka  -čan. Viď Čáni.


Dinga – vyskytuje sa v Pivnici, ale aj v Maďarsku. S názvom austrálskeho
domorodého psa sotva bude mať nejaký súvis, lebo aj tento názov, dingo, je len
poangličtené domorodé slovo plemena Dharuk, dihhgu = domestikovaný pes.  Ding,
ako zvukomalebné slovo, neraz sa využije na označenie hlasu zvona. Ding najdeme
aj na označenie cudzinca, hlavne Taliana, alebo Gréka, čo je európske slovo, ale
jeho východisko je neznáme, nespoľahlivé. Je tu ešte celý rad možných východísk.
Ak máte nejaké priamejšie vysvetlenie, dodajte nám.


Diňa – je ďaľšie typické petrovské priezvisko a podľa pravopisu, malo by sa
písať Dyňa, lenže v čase žitia v „spoločnej krajine“, vymiešali sa nám spôsoby
písania. Po slovenský  dyňa, v maď. spôsobe písania sa píše dinnye. U nás, to
mäkké i zmäkčí d a sme pri koreni. Nadovšetko, na Dolnej zemi nebudete počuť
tvrdú výslovnosť dyňa, ale ďiňa. Viď etym. slovník.


Diovčoš (Gyolcsos) – toto pôvodné maď. priezvisko, už či  majiteľ, alebo niekto
iný, ale bolo prerobené a nadobudlo slovenský význam. Ináč v maď. gyolcs =
plátno, súkno.


Diviak – nebude mať nejaký súvis s diviakom, „divou sviňou“, veprom, ale jeho
východisko skorej bude názov jednej z osád, ako Divičie (juhozápadne od
Krupiny), alebo Divičany severovýchodne od Levíc), Diviaky nad Nitricou
(neďaleko Prievidze). Jeden z názvov by mohol vychádzať z pojmu divé, ale druhý
by tu skorej narážal na dívať sa. Viď etym. slovník.


Divičan – východisko tohto priezviska je rovnaké, ako ho máme pri Diviak.


Doboš – u každého dolnozemského Slováka, toto priezvisko hneď vyvolá asociáciu
na buboň, lebo už či po maď. alebo srbch. to je vlastne buboň, variácie ktorého
sa tiahnu celou škálou ie. jazykov, ba podoby prenikli aj v iné jazyky, hlavne
v oblasti Ázie. Východiskom je ie. pojem pre ďobanie, bodanie... Same priezvisko
Doboš však nemusí byť práve tu. Môže a asi najskôr aj vychádza z názvu osady,
mesta Dabas / Dobos  v Maďarsku.


Dobrík – hneď sa nám núka prídavné meno dobrý (viď etym.). Ak sa takéto
priezvisko vyskytuje aj na Slovensku, môžeme s tým súhlasiť. Ak nie, musíme ho
tiež považovať, ako odvodené z názvu nejakej osady, ako napr. Dobrá (pri
Trenčíne). Tu si hneď, podľa názvov ďaľších osád všimneme, že mnohé naše
priezviská siahajú aj do tejto oblasti.


Dobroňovský – VHV sa domnieva (s právom), že východiskom tohto priezviska je
osada  Dobrá Niva, južnejšie od Zvolena, no za uváženie stojá aj názvy Dobrá
(Trenčín), Dobrá nad Ondavou, Dobroč (je ich zopár) atď.


Dóci – toto priezvisko sa vo Vojvodine vyskytuje jedine v katolíckej časti
Selenče. Na Slovensku je tiež známe, avšak tam ho stretneme napísané aj, ako
Dóczi... Jeho význam a *etymológiu nepoznám. V dejinách, medzi uhorskou
šľachtou, stretneme dve osoby s týmto priezviskom. Andrej Dóci, podľa Kubínyiho
zbierky pečatí, bol doložený v rokoch 1603 – 1622. Pochádzal z rodu, ktorý
vyšiel z Veľkej Lúče (okres Dunajská Streda). Zastával aj funkciu župana
Tekovskej stolice a neskôr sa spomína vo funkcii kapitáňa Satumarského hradu.
Tento rod svoj armáles dostal ešte v 1480. roku. Druhý Dóci je Štefan, bratranec
Andreja.
            * Andrej a Štefan Dóci boli vraj šikovní vojvodcovia a toto ich na
rebríčku hierarchie posúva hore, takže v časoch kráľa Mateja II. Andrej patril
k uhorským magnátom a v 1618. získal aj hodnosť hlavného pohárnika.. Štefan bol
zase zvolený za strážcu kráľovskej koruny... takže sa nám tu núka vyšetrenie, či
priezvisko Dóci nebude v sebe skrývať podobu, ako napr. ang. duke = vojvoda,
správca vojvodstva, vodca, kapitáň (hradu), panovník... ktorého východiskom je
starofr. duc, lat. dux, duc- = vodca, líder...čo je zase podkladom, východiskom
titulky benátskeho a janovského  hlavného magistra (titulka akože vodcu,
„prezidenta“ tejto republiky) doge (dodž, dóž), v Benátkach doze.



                        
            Erb Andreja Dóciho. V evolúcii erbov rodiny, toto je východisko.
U Štefana najdeme rovnaký erb, ale s rozdielom, že v modrom šikmom poli nie je
len hviezdička, lež škorpia a v predĺžení klepiet je menšia hviezdička.
            Osídľovanie Selenče je trochu komplikovanejšie. Pôvodne to bol
majetok kaločského (katolíckeho) arcibiskupa. Prišlo sem asi 120 evanjelických
rodín z Liptova, Novohradu, Zvolena a Turca, lenže pán arcibiskup mal problém.
Boli tu narážky „pánov bratov“, ako to, že jeho katolícky majetok osídlili
protestanti? Dopálilo ho to.
            Práve v tom čase sa zakladala osada Pazova, nuž či vyhnal, alebo
dobrovoľne, ale asi polovica osady sa presťahovala do Pazovy, kde aj dnes
jestvuje Selenská ulica. Do Selenče priviedol katolícke obyvateľstvo, prevažne
z Moravy, od Strážnic, ktoré bolo práve vtedy v pohybe, v smere Zlaté Morávce.
(Prečítaj si štúdiá Dr. J. Siráckeho, „Slovenská evanjelická cirkev v kráľovstve
Juhoslovanskom“  - A. Vereš atď.


Dolánsky – je jasné, že súvisí s dolinou, lenže tých lokalít je neúrekom.
Nositeľ tohto priezviska si musí preštudovať rodokmeň a urobiť si vlastný
uzáver, či tu ide proste o dolinu, alebo napr. aj o názov osady v blízkosti
Trnavy, Doľany. Viď Dolina.


Dolinaj / Dolinay – predstavuje pomaďarčené priezvisko. Východiskom mu bude
slovo dolina, čiže je to osoba, rod, ktorý žil v nejakej doline. Viď etym.
Dolina a Dolánsky.


Domanovský – ako východisko, najskôr tu máme názov osady Domaníky, južnejšie od
Krupiny.


Domoni / Domonyi – je pomerne častejším priezviskom a východiskom mu je osada
v Maďarsku, Domony (severovýchodne od Budapešti).


Domonský – Pravdepodobne predstavuje slovenskú podobu priezviska Domoni. Viď.
Tiež viď aj nasledovné, Domovský.


Domovský – koreň priezviska je tu jasný, avšak bez poznania pohybu rodiny,
môžeme povedať len toľko, že východiskom môže byť aj názov osady Domaníky, ako
rad osád v Maďarsku, kde figuruje základné dom.


Dorča – typické petrovské priezvisko. Východiskom mu je najskôr ženské osobné
meno Dorotea (viď), s východniarským „prikrášlením“, Dorča.


Dovič – ako východisko môžeme uvážiť slovo vdovec.  Príbuzné priezvisko, Dovičin
vzniklo podobne. Bol to syn nejakej vdovy.


Dömöky / Demeky – sa vyskytuje v Pazove, kde predstavuje asi priezvisko tej
časti obyvateľstva, ktoré bolo pôvodne kalvínskeho náboženstva a maďarskej
národnosti. Najskôr sa tu jedná len o pomaďarčené priezvisko Domovský, alebo
podobné, kde ako východisko bude slovo dom. Viď etym.


Drozd – má jasné východisko. Názov spevavého vtáka. Viď etym. Drozd.


Dubovský – má tiež jasný koreň, lenže s určitosťou nemôžeme povedať, odkiaľ
rodina vyšla, lebo na Slovensku je rad osád, kde figuruje dub, ako napr. Dubné,
Dubnica nad Váhom, Dubník, Dubová, Dubovce, Dubové (Martin), Dubové (Zvolen),
Dubovec atď.


Dudáš – sa bežne berie, ako pôvodne maďarské priezvisko, i keď tým nie je. Jeho
pôvod je rýdzo slovanský a v tomto prípade jeho význam bude gajdáš, gajdoš...
Viď etym. Dudať 1°, 2°, Dudy.


Durgala – toto priezvisko najdeme v Pivnici (odtiaľ sa prešírilo) a keďže sa tu
rozpráva západoslovenským nárečím, aj jeho pôvod musíme hľadať v tom kraji,
poťažne v priľahlej časti Moravy, lebo i keď nás upomína na meno indického
božstva, jeho východisko určite tam nie je. Na západnom Slovensku sa vyskytuje
podoba Ďurgala. Základom, či východiskom mu bude asi  duriť, alebo durdiť sa.
Viď Duriť.


Dusko – súvisí s dusiť. Viď Dusiť 1°, 2°.


Dvornický – východisko je jasné, no historiát je temnejší. Môže predstavovať
slovenskú podobu častého banátskeho priezviska Udvary (odvodené je zo slova
dvor), avšak  podobné priezviská jestvujú v rade jazykov, ako napr. čes. Dvořák,
nem. Hoffman atď.  


Dýr – pôvodne petrovské priezvisko, ktoré sa prešírilo aj do Sriemu... Je
cudzokrajné, najskôr nemecké a tu máme na výber. Môže to byť Dürr-, ale aj Tür
atď.


Ď


Ďarmotský – je hlavne pazovským priezviskom a spomína ho aj VHV, kde pridáva, že
niektoré rodiny sa píšu aj Jarmocký. Tu máme jasné východisko. Názov mestečka
Ďarmoty, Balassgyarmat, juhozápadne od Lučenca, rovno na hranici s Maďarskom.
Záhadou je len etymológia tohto názvu a najdeme ju v maď. jazyku. Po maď.
gyarmat = kolónia, z čoho sa tento základ rozširuje aj na koloniálny,
kolonizácia... čiže v ňom sa skrýva podjarmenie si niečoho a následne aj
osídlenie priestoru svojím živlom.
            Keďže časť Ďarmotských sa píše aj Jarmocký, môžeme predpokladať, že
už vtedy a tam, slovenskí kolonisti videli maď. gyarmat, v slovenskom východisku
jarmo.
            Môžeme uvážiť aj osadu Gyarmat, južnejšie od mesta Ráb / Györ.


Ďaudík – zriedkavé priezvisko. Jeho pôvod je temný, ale pravdepodobne v sebe
skrýva význam jarma. Ak sa podívame do maďarčiny, najdeme gyarmat = kolónia
a gyáva = zbabelý. Keď sa podívame na turecký jazyk, odkiaľ máme v slovenčine
ďaur = moslimská prezývka kresťanov a najdeme jeho ďaľšie významy, uvidíme, že
gavur (ďaur – odkiaľ máme aj banátske priezvisko Gavura) , okrem „neveriaceho“,
nemoslima, znamená aj krutý, krutosť, tvrdohlavosť, vzdorovitosť, zaťatosť,
neústupnosť, nepoddajnosť... a už či maď. alebo turecký termín, oba vychádzajú
z ie. významu pre pohyb, zviazanie, pripojenie... Viď Jarmo.


Ďolesoš / Gyoleszos – bude bezpochyby maďarského pôvodu. Maď. gyolcs = plátno.
Z toho dostane význam Plátenkár, Plátenník.


Ďuga – s týmto priezviskom sa stretneme hlavne v Petrovci a Kulpíne. Okrem
niekoľkých Ďugových, presídlencov po II. sv. vojne, na Slovensku som toto
priezvisko nestretol. Východiskom mu bude sloveso ďugať = udierať, pichať,
strkať.


Ďurčianský – za svoje priezvisko vďačí obci Ďurčiná, v okrese Žilina a zároveň
tejto osade za svoje meno vďačia mnohí, čo sa píšu Gyurcsányi. Juraj, Michal
a Ján sú najstaršími predkami tohto šľachtického rodu, ktorých ešte v 1587.
panovník Rudolf II. povýšil do šľachtického stavu a udelil im aj erb.


Ďurčík – aj toto priezvisko je odvodené z názvu osady Ďurčiná, ktorej
východiskom je osobné meno Juraj, Ďuro.


Ďurec – má rovnaké východisko, ako vyššie spomenuté priezviská. Meno Juraj,
Ďuro.


Ďuríček – predstavuje demin. mena Ďuro.


Ďurčok – ďaľší demin. mena Ďuro.


Ďurica – východiskom je meno Ďuro.


Ďurík – dem. mena Ďuro.


Ďuriš – je tiež odvodené z mena Ďuro. Vyskytuje sa aj na Slovensku, hlavne na
juhu stredného Slovenska a celkom bežne sa tu stretávame aj s paralelou Ďurišin.


Ďurkovský – toto priezvisko stretnete v Banáte, najskôr v Kovačici. Odvodené je
z názvu obce Ďurkovce, v okrese Lučenec.
            Ďurkovský Beňadikt, ktorého meno v pomaďarčenej podobe je Gyürky,
tiež vyšiel z Ďurkoviec. B. Ďurkovský v prvých desaťročiach XVII. st. zastupoval
funkciu podžupana Zvolenskej stolice.



                  Erb šľachtica B. Ďurkovského. Tento erb poslúžil ďaľším
Ďurkovským, ako základ.


Ďurovka – vyskytuje sa hlavne v Kysáči a v Petrovci. Aj tu, ako východisko máme
osobné meno Ďuro. Predstavuje Ďurovho syna. 
........................................................................................
......................................................




Priezviská E-F


E


Ededy – ako východisko má názov osady Egyed v Maďarsku, trochu južnejšie od
Rábu.


Egry / Egri – východiskom mu je názov mesta Eger (Jáger) v Maďarsku, ktoré je
juhozápadne od Miskolca (Miškovca).




F


Fabián – východiskom mu je osobné meno. V zozname mien viď Fabián.


Fabók – medzi ľudom sa vyslovuje aj Fabóvk, Fabovka. Pravdepodobné východisko je
tiež osobné meno Fabián. Viď.


Fábry – pomerne frekventované a to ako na Slovensku, hlavne na južnom, tak aj na
Dolnej zemi. Východisko ma v lat. faber = robotník, kováč, tesár... z čoho
následne vzniká aj  fabrika = dielňa...


Fačara – východiskom mu je maď. facsar = žmýkať.


Faďoš / Fagyos – má tiež maďarský pôvod v slove fagyos = mrazivý, ľadový, či
povedali by sme, že priezvisko Mráz, Mrázik sa niekde na púti cez maďarské
územie, proste preložilo do tejto reči.


Faragó / Faraga – bude najskôr predstavovať slovenské priezvisko Struhár,
preložené do maďarčiny, kde farag = strúhať, vyrezávať.


Farkaš – pomerne časté priezvisko. Po maď. fark = chvost a farkaš = vlk, lenže
samé slovo nie je ugrofínskeho pôvodu, lež ie. Súvisí s naším frčať, ie. a sans.
vŕka = vlk, kým fark = chvost, využívajú germanské jazyky pri tvorbe názva pre
líšku.


Faslík – pomerne zriedkavé, s východiskom v slove fasovať, vyfasovať, ktoré nám
je importom z nem. jazyka, kde fassen = dostať, schmatiť, držať, obdržať.


Fedela – vyskytuje sa v Petrovci a pôvod mu je v maď. jazyku, kde fedél =
strecha, krov, prístrešie, pokrývka, vrchnák... Môžeme predpokladať, že niekto
z tejto rodiny svojho času robil remeslo, služby, pokrývania domov trstinovou
strechou.


Fejdi – pomerne frekventované petrovské priezvisko, ale aj pomerne temné.
Východisko má v maď. jazyku, ale ťažko určiť, kde. V maď. fej = dojiť, nadojiť,
ale aj hlava, tvrdohlavosť, zaumieniť si... až v kombináciach máme aj chudák,
chudáčisko...ba ak uvážime ďaľšie deriváty, vynára sa nám aj fejedelem = knieža.
Viď Feješ.


Feješ – po maď. fejes = hlavička, fej = hlava, fejedelem = knieža, „hlavný“. Je
možné, že utekajúci poddaný s priezviskom Hlavatý, „prekrstil“ sa na Feješ.


Fehér – vyslovuje sa Fehír. Pôvod mu je maďarský, kde fehér = biely, avšak
etymológia tohto slova nie je ugrofínska, lež ie. priamejšie germanská. Ang.
nem. fair = svetlý, plavý, dobrý, sľubný, pekný, príjemný... opak čierného.


Fekete – toto je časté priezvisko v Hložanoch, odkiaľ sa prešírilo aj ďalej. 
Pôvod je v maď. fekete = čierny a práve z toho dôvodu boli aj prípady, že si
ľudia svoje priezvisko poslovenčili v Čierny.


Feldi / Feldy – vyskytuje sa v Pazove, kde ho VHV zaraďuje medzi maďarské.
Konečne, tu mu je aj pôvod, lenže osobne neviem, či sa dakedy nepísali aj Földi,
lebo v tom prípade máme cele iné východisko. Maď. felad = podať, vzdať sa,
položiť, feldönt = prevrátiť, prekotiť sa... ale ak bolo Föld, tak význam mu je
pôda, zem, či földi = krajan (po srbch. zemljak). Toto slovo v maď. nema svoju
etymológiu. Je importom z ger. priamejšie nemeckého jazyka, kde feld = pole,
st.h.n. feld = pole a toto súvisí so sans. prthú- = široké, priestranné, či
slovenským pole.


Ferík – predstavuje demin. mena Fero a východiskom tohto je starogermanské
Ferdinand.


Ferko – demin. mena Fero. Viď Ferík a následne aj Ferdinand.


Fiala – východiskom mu je názov kvietaka fialka.  Viď etym. slovník.


Filip – východiskom mu je osobné meno Filip. Viď meno Filip.


Fiľko – východiskom mu je názov mestečka Fiľakovo (trochu na juhovýchod od
Lučenca).  Ináč, ako dolnozemské priezvisko je frekventované a rozšírené po
celej enkláve.


Filo – má rovnaké východisko, ako aj Fiľko, avšak za uváženie stojí aj lat. –
gr. fil(o) = milovať, mať záľubu... Viď. etym. slovník.


Fitoš – vyskytuje sa v Pazove a VHV ho zaraďuje medzi pôvodne maďarské. Ak sa
dakedy písalo Fütos, tak koreňom mu je füt = kúrenie, čiže Fitoš by bol kurič.


Florián – v hraniciach bývalého Uhorska, toto priezvisko bolo rozšírené, takže
ho dnes stretneme nie len vo Vojvodine, v Slavónsku, ale aj v Maďarsku a na
Slovensku. Východiskom mu je osobné meno Florián. Viď.


Fodor – patrí do skupiny priezvísk s maďarskou vôňou. Po maď. fodor = kučera,
fodra, avšak tam nema svoju etymológiu. Predstavuje výpožičku z ger. jazyka. Viď
etym. Fodra.


Folťan – nie veľmi frekventované a na dovažok, je viacej uhlov na jeho
vysvetlenie. Jedno východisko môže byť maď. folt = škvrna, záplata, čo by
predstavovalo rozšírenie z fodry.  Ako ďaľšie východisko môžeme uvážiť aj
slovenské Fojt = richtár, čo zase predstavuje výpožičku z nem. Vogt = richtár,
ba dajú sa uvážiť aj domácke podoby mena Valent, hlavne ak sa pripustí nem.
výslovnosť hlásky v = f. Viď aj www.selenca.info


Forgáč – veľmi známe priezvisko z čias Uhorska. Toto bolo priezvisko jedného
z najznámejších šľachtických rodov, avšak sama etymológia priezviska nemusí
siahať priamo do maďarčiny, lebo po maď. forgács = trieska, stružlina a takéto
priezvisko pre „vznešený“ rod asi je drsné, suchopárne, nevznešené.
            Ak sa podívame do ger. jazykov, tu najdeme možnosť, že východiskom
môže byť aj germanská podoba lat. fortis = silný > ozbrojená skupina mužov, až
forge = rúbanie si cesty vpred... S týmto problémom nech sa trápia potomkovia
bývalých šľachticov, lebo ani jeden z naších Forgáčových nie je „modrej“ krvy.
Sú len obyčajný plébus.



                        Erb rodu Forgáčových. Všimnite si tú ženskú postavu. Má
obnažené prsia, akoby bola z predhelénskeho Mycénska. Na starších erboch bola
úplne nahá, ale postupne sa „obliekala“, takže neskoršie erby ju už majú úplne
zahalenú. Rod sa spomína už v čase okolo 1333. Tie dva polmesiačiky vraj
predstavujú dva najvernejšie rody koruny, rod Mikuláša Gorjanského (Garay)
a Blažeja Forgáča. Neskoršie podoby už majú len jeden polmesiac a jednu hviezdu.
S historiátom tohto rodu a ich erbu sa bavili mnohí experti na heraldiku a jeho
evolúciu z rôznych uhlov. Len aby to bolo čím staršie a vznešenejšie a preto
máme rozličné náhľady – vysvetlenia. Medzičasom sa aj rod vetvil, štiepal, takže
tu máme ešte viacej konfliktných uzáverov.
            Plebejci s týmto priezviskom si nemusia lámať hlavu, ako ďaleko
siaha ich rodokmeň. Asi len po hranicu, kedy žili na ich majetkoch, do čias,
kedy boli poddaní, lebo tu bola asi rovnaká situácia, ako pri priezviskách
amerických otrokov. Priezvisko si dostal podľa svojho pána.


Fornikátor – spomína VHV, ako pazovské priezvisko latinského pôvodu, lenže
v tejto podobe, v angličtine nie je najkrajšie. Znamenalo by niečo, ako pohlavný
znásilňovateľ žien. Konečne aj toto ang. slovo vychádza z latiny, kde v neskorej
latine najdeme fornicatio, z koreňa fornicari, fornix = klenba, klenutá strecha,
pivnica, sklep, hrobka, krypta, trezor, jaskyňa... a v staroveku tu bývali aj
bordeli „nižších“ prostitútiek.


Francisty – utvorené na podklade osobného mena František. Viď nasledovné.


Franka(o) – v koreni má názov germanského plemena Frankov. Viď Frank 2°.


Fraňo – predstavuje augmentatív mena František. Viď vyššie.


Funtík – vyskytuje sa hlavne v Kysáči. Východiskom mu je stará váhová miera
funta (viď etym.)


Fúzek – môžeme predpokladať, že tu máme západoslovenskú variantu slova fúz. Viď
etym. Fúz a Bajúz.
 ......................................................................................................
....................................................................
Priezvisk G




Priezviská  G


G




Gabčo / Gapčo – toto priezvisko, v podobe Gabčo, Gabčík, frekventované je aj na
Slovensku. Kedy a kto pivnického Gabčo „prekrstil“ na Gapčo, nevieme. Ináč
priezvisko je odvodené buď z osobného mena Gabriel (viď), alebo bude súvisieť so
slovami gaba = hromada, gabať 1°, 2°. Viď.


Gábor –  priezvisko utvorené z osobného mena Gabriel, lenže teraz to má maďarskú
vôňu.


Gabríni – aj toto priezvisko v sebe skrýva osobné meno Gabriel a nie, ako raz
jeden pán s týmto priezviskom tvrdil, že je vraj portugalského pôvodu a odvodené
je z ich regionálneho  názvu pre kozu.


Gabriš – vo Vojvodine ho stretnete v Banáte, avšak na Slovensku je pomerne
frekventované. Aj tu, ako východisko, poslúžilo osobné meno Gabriel.


Gajdoš – pomerne frekventované priezvisko a to, ako na Slovensku, tak aj na
Dolnej zemi. Východiskom mu je slovo gajdy. Viď etym.


Galádik – vychádza asi z názvu Gal, Galát, Galátia > Galícia. Všetky tieto názvy
majú spoločné východisko (okrem Galície = Halíč < holé) v rímskom názve Keltov.


Galamboš – najdeme hlavne v Hložanoch. Predstavuje holubára, na podklade maď.
galamb = holub. Viď etym. Holub.


Galanda – najskôr ako východisko máme názov mesta Galanda = Galanta.


Galas – východisko je nejasné a môžeme predpokladať celý rad východísk, ako lat.
gallus 2° = kohút, ale aj adaptáciu maď. gáláns = galantný atď. atď.


Galát – pravdepodobne súvisí s priezviskom Galádik, čiže bude mať rovnaké
východisko. Viď.


Gálický – môže vychádzať z názvu národa, ktorý Rimania nazývali Gall (viď. et.
Gal), môže predstavovať adaptáciu slova gala (viď et.), ba môže sa vzťahovať aj
na nárečové gálik (viď. et.). Vyskytuje sa aj na Slovensku.


Gálik – ako východisko, môže tu byť nárečové gálik (viď. et.), ale zároveň môže
to byť aj demin. utvorený z názvu národa Gal. Vyskytuje sa aj na Slovensku.Viď
predošlé.


Galko – vyskytuje sa aj na Slovensku. Aj pri tomto priezvisku, ako východiso
môžeme uvážiť napočítané možnosti. Viď predošlé.


Gáll – východisko je jasné. Názov národa Gal(l). Viď et. Gal.


Galo – východiskom je obec Galovany v okrese Liptovský Mikuláš.


Gáni – v prípade tohto pomerne frekventovaného priezviska, máme to na výber. Len
pri študovaní si rokdokmeňa, patričný sa dostane aj ku východisku a to môže byť:
Gánovce, obec v okrese Poprad, Gáň – obce v Nitrianskej a Bratislavskej župe,
Gány – v Maďarsku. Viď et. slova gániť.


Garaji – vyskytuje sa aj na Slovensku, hlavne v Turčianskej a Liptovskej
stolici, takže ak si budete robiť rodokmeň, prídete na stopu aj významu
priezviska. Tu môžem len spomenúť, že sa možno stretnete aj s neočakávaným. Pri
rode Forgáčových, v ich erbe sme spomenuli aj dva polmesiačiky, ako symbol
dvoch, korune najvernejších rodov. Jeden z nich bol samozrejmé Forgáčov a ten
druhý verný rod bol Gorjanski, priamejšie rod Mikuláša Gorjanského, pôvodom
Chorvata, ktorý sa podpisoval Garay.


Gašpar – východiskom je osobné meno Gašpar (viď), alebo z názvu obce Gašparov /
Gašparovo – konzultuj aj www.selenca.info .


Gašparovský – pravdepodobne rovnaké východisko, ako pri priezvisku Gašpar.


Gavura – vyskytuje sa v Banáte. Východiskom bude tur. gavur = neveriaci,
nemoslim a v prenesenom význame aj krutý, tyran, neúprostný, zaťatý, húževnatý,
nepodajný...


Gazafy – stretneme iba v Selenči a nie je celkom priezračné. Vypadá, že tu bol
dlhší proces vývoja, lebo napr. Gaza- môžeme chápať aj ako Gažo, domácka podoba
mena Gašpar, alebo možno tu figuruje aj maď. haza = dom, otčina, domovina (ie.
pôvod) a prípona –fy, sa vyvinula z maď. –fi, skratka maď. fiú = syn, čo je zase
akomodované lat. filius = syn, dieťa, potomok… takže asi najbližšie vysvetlenie
by bolo syn vlastenca, alebo syn Gašpara, či ak chceme, aby to malo slovenský
cveng, tak je tu Gašparovič, Gašparovský, „Vlastenič“ a pod.  


Gazdík – východisko je jasné. Viď et. Gazda.


Gažík – vyskytuje sa aj na Slovensku a predstavuje demin. z Gažo.


Gažko – vyskytuje sa aj na Slovensku a predstavuje demin. z Gažo.


Gažo – z domáckej posoby osobného mena Gašpar.  Viď.


Geci – s týmto priezviskom, v podobe Getz, Goetz, Götz... poznáme hlavne Nemcov,
tak`ze východiskom mu bude nem. jazyk a nie maďarský. Nem. Götze = idol,
modla...


Gedeľovský – pomerne rozšírené. Odvodené je z názvu mesta Gödöllö,
v bezprostrednej blízkosti Budapešti.


Geheny – najskôr tu bude nem. pôvod, ale koncovka by udávala vplyv maďarčiny. Ak
áno, tak môžeme predpokladať buď nem. gehen = ísť, kráčať... alebo Gehege =
ohrada, avšak sú tu aj ďaľšie možnosti.


Geletnay – hneď sa nám vynára súvis s geleta / geľata (viď etym.) a ten ypsilon
je tu, ako aj v iných prípadoch, pamiatka na maďarizáciu.


Gemery / Gemeri – odvodené je z názvu Gemerskéj stolice, alebo z obce Gemer
v blízkosti Rimavskej Soboty.


Gengeľacký – nepriehľadné. Môžeme uvažovať nad názvom mesta Gyöngyos, alebo nad
podobnými slovami, názvami v Maďarsku.


Gergeľ – nepriehľadné, avšak na Slovensku, hlavne medzi potomkami povojnových
repatriantov, priezvisko nie je neznáme.


Gier(ik) – predpokladá sa nem. východisko, Gier = žiadostivosť, bažľavosť,
lakomosť...


Gírek / Görök – pravdepodobne tu máme maď. východisko, v slove Görög = Grék. Na
Slovensku sa však môžeme stretnúť s priezviskom Gerek.


Glózik – v tejto podobe je nepriehľadné. Ak by sme mali Glósik, bolo by jasné.


Goda – vyskytuje sa hlavne v Banáte a podoby, ako Gode, Godin... môžeme stretnúť
aj na Slovensku, lenže tieto asi nebudú mať nejaký súvis. Goda nám je
nepriehľadné a preto musíme uvážiť, že pôvodne sa písalo asi trochu inak. Prešlo
svojou evolučnou cestou a ako východisko môže tu figurovať názov maďarského
mesta Göd, trochu severnejšie od Budapešti. Môže byť príbuzné aj ku Gouda (viď
nižšie), v ktorom prípade tu máme cele inú etymológiu. Viď aj www.selenca.info 
a môže byť aj podobou prizviska Gonda, ktoré je frekventované najmä v oblasti
južného stredného Slovenska.


Godra – rodina s týmto priezviskom u nás hrala významnú úlohu. MUDr. Bartolomej
Godra (narodený v Laliti), v učiteľskej rodine, bol významným lekárom R-U
monarchie, publicistom a priekopníkom vedy v Srieme. Michal Godra (žil
v Petrovci) bol významným vychovávateľom... no nenarodil sa tu. Na Dolnú zem
prišiel z Bohuníc (dnes Pukanec), avšak jeho brat, Samuel Godra farárčil
v kraji, ktorý dodal veľkú časť dolnozemských priezvísk. Godra sa vyskytuje aj
na Slovensku, lenže jeho etymológia je trochu temnejšia. Môže byť v príbuzenstve
s Goda, Gouda, ale na druhej strane môže vychádzať zo starogermanského,
teutonického osobného mena Goddard = tvrdý vo viere v Boha, kde máme fr. podobu
Godard, hol. Gotthard... Koľko viem, rodina nepochádzala z „kotla poddaných“,
bola slobodná, evanjelická, meštiacka... čo ukazuje, že ich pôvod bude ak nie
v Nemecku, tak v Holandsku, ba prípadne aj vo Fr. v slove godron = záhyb,
krčenie, húžvanie...  


Gombár – bežné priezvisko v Kysáči. Nie všetky rodiny sú v pokrvnom
príbuzenstve, takže môžeme predpokladať, že aj same východiská budú rozličné.
V jednom krídle jestvuje akože rodinná legenda, že ich pôvodným priezviskom bolo
Križan, ale keďže boli majstri, vyrábali gombíky, časom sa „pozmenili“ v Gombár.
Ináč východiskom priezviska je osada v Maďarsku, Gomba, juhovýchodne od
Budapešti, v kraji svojho času s kompaktívnejším slovenským osídlením. Po maď.
gomb = gombík, gomba = huba, hríb. Viď etym. Gombík.


Govda / Gouda – pôvodne sa písalo Gouda. Kedy, ako, prečo, kde... sa u pozmenilo
vo v ani nevadí, lebo pôvodne sa písalo s u a to už poukazuje, že jeho pôvod je
v Holandsku. Východiskom mu je mesto Gouda (tak sa volá aj jeden druh syra),
trochu severnejšie od Rotterdamu a odtiaľ sa do Uhorska verbovali žoldnieri.
Táto oblasť dodala nám hodne priezvísk, ale poslúžila aj na tvorbu radu slov,
ako máme fľundra... a aj gouda = žena korhelica. (Viď Fľundra.)


Grečni – veľmi zriedkavé a aj nepriehľadné. Môže súvisieť s frekventovanými (na
Slovensku), ako je Greč, Grečner, Greschik, Grešák, Grešík, Greššo...


Gregor – vyskytuje sa hlavne na Slovensku. Východiskom je osobné meno Gegor.
Viď.


Greisinger – v knihe „Slovenská ev. cirkev a.v. v kráľovstve Juhoslovanskom“,
petrovský kňaz (neskorší biskup), Sámuel Štarke píše, že od založenia cirkevných
škôl 1740 (?) a do ich poštátnenia, 1920. v Petrovci účinkovalo 40 učiteľov
a spomína posledných: Eduard Greisinger, Andrej Garay, Julius Kubány, Martin
Rusnák, Mária Kubányiová, Ľudmila Kvačalová, Ján Čajak, Alexander Hýl, Michal
Kellenberger a Sámuel Slavka.  Všetci sem prišli z Hornej zeme. Odkiaľ prišli?
Z ktorého kraja? Zistíte len vtedy, keď si budete robiť rodokmeň.


Greksa / Grexa – vyskytuje sa v Petrovci, Hložanoch... Pravdepodobným
východiskom bude lat. grex, gregis = črieda, stádo, skupina, dav...


Grňa – pomerne frekventované priezvisko. Má celú škálu významov a preto pozrite
si etymológiu slova Grňa.


Grúnik – má jasné východisko a vysvetlenie si najdete v et. pod Grúň.


Guba – má tiež jasné, ale aj konfliktné východisko, či možné východiská. Môže
byť utvorené z osobného mena Jakub (viď), alebo ako východisko poslúžilo slovo
Guba = huňa, kabát z hrubého súkna. Viď Guba.


Gubečka – predstavuje len demin. priezviska Guba. Východisko má rovnaké.


Guča – vyskytuje sa jedine v Petrovci, možno aj širšie, ale to už len následkom
sekundárnej migrácie. Východisko je jasné. Jeho význam je niečo zhrubnuté, hrča.
Viď. et. Guča.


Guľáš – v Banáte je pomerne frekventované. Pri počutí tohto priezviska, každý si
to hneď konektuje s jedlom guláš, čo je už len derivát z pôvodného významu. Na
vysvetlenie si, musíme sa pozrieť do maď. jazyka, kde najdeme gulyas = guláš,
lenže sama etymológia je trochu širšia, popletenejšia. Viď et. slov Guľa
a Guláš.
 ...................................................................................
.........................................................................................................................................................


Priezviská  H


H




Hadík – s týmto priezviskom sa dnes na Dolnej zemi sotva sretnete, no spomíname
ho preto, lebo to bol náš velikán, pôvodom z Turca a zaslúžil sa nie len
o zakladanie slovenských osád (napr. Kysáč), ale aj za blahobyt Slovákov
v týchto chotároch. Priviezol chmeľ.
            Čarnojevićovci, na panstve ktorých sa zakladal Petrovec, prišli do
vtedy ešte len Rakúska, v čase „Velike seobe Srbalja“ (Veľké sťahovanie Srbov),
kedy sa vyľudnilo najmä Kosovo. Od Koruny dostali Futocké panstvo a tu žili
nejakú dobu, lenže ako by sme dnes povedali, z „objektívnych“ príčin Futog
opúšťajú. Za vojenské zásluhy v bojoch s Prusmi, Mária – Terézia toto pánstvo
a zároveň aj titul guvernéra Sedmihradska dáva grófovi, svojmu až maršalovi,
Andrejovi Hadíkovi. Škoda, ale zatiaľ naši dolnozemskí historici ho dôkladne
nepreštudovali, ba čo viacej, s touto osobou a osobnosťou sa sotva niekto bavil
aj na Slovensku. Vypadá, že zatiaľ s politického aspektu nikomu nezodpovedal.
Bol Slovák, ale aj Uhor, Rakúšan, potomkovia rodu boli veľkostatkári... nuž
všetci bočili od Hadíka.

            Hadíkovci, pôvodne „drobnejší“ zemiansky rod z Turca, ako prvého
významnejšieho člena rodu, dodali Baltazára, slovenského ev. kňaza v Slov.
Pravne. Vtedy sa písal rok 1585. Ďaľší členovia rodu vynikajú, ako ev. kňazi
a učitelia, ba aj vojaci Koruny.
            Andrej sa narodil 16.10.1710. a umrel vo Viedni 12.3.1790. roku. Keď
získal grófsky titul a majetok Futog v Báčke a v Srieme  panstvo Čerević (1763),
začal sa podpisovať aj ako A. Hadík de Futak. Žiaľbohu, ale rodinný erb
nepoznám. Ak ho niekto má, nech nám to pošle a ak máte aj bližšie informácie,
potešíte nie len nás, ale aj širšiu krajanskú verejnosť na Dolnej zemi.
Publikujeme všetko.
            V roku 1774. získal titulku maršala a ako prvý uhorský šľachtic,
stáva sa predsedom viedenskej dvornej vojnovej rady, až v 1774. získal aj titul
ríšského grófa.
            Po ňom, tento turčiansky rod dodal ešte rad významných vojenských
veliteľov. Spomínajú sa aj jeho synovia, vnukovia... napr. Andrej II. – maršal
jazdy, majiteľ husárskeho pluku, Gustáv, syn Andreja II. stotník husárskeho
pluku svojho otca, , generál uhorskej domobrany (1848) a hlavný
veliteľ  v Segedíne... Karol- Jozef, podmaršal, ktorý padol v bojoch
s Napoleónom (v Taliansku), Vojtech, ktorý bol pridelený k osobným službám
Maximiliána, mexického cisára, neskoršie sa stáva kontraadmirálom atď. atď.
Z tohto rodu vyšlo aj zopár ministrov, veľkostatkárov politikov...  U nás už
však nehrali nejakú priamu a dôležitú úloh. Meno sa tratí z týchto chotárov.
            Po Hadíkovi, na grófstvo vo Futogu prichádza rod Chotekových. Áno
tých, ktorých vetva dodala  Sofiu, manželku Františka Ferdinanda, čo zahynuli
v Sarajeve.
            Po I. sv. vojne, keď nastali nové poriadky, panstvo Chotekových sa
kúskuje. Stavby sa rozoberajú. Z materiálov sa stavajú nové osady pre sem
privezených dobrovoľníkov srbského vojska... avšak časť majetku, volali to
„ergela“, kde si futockí páni zriadili poriadne stredisko na chov koní, kupuje
rodina Pavlových z Kysáča. Na ten majetok sa ešte vždy pamätám. Poschodové
stavby, skoro kaštiel a predstavte si, už vtedy to malo svoje výťahy, aby
panstvo nemuselo chodiť po schodoch... Z ľavej strany boli byty pre sluhov,
bírešov... na dvore veličánske orechy a všade krásna ohrada z tehál. Tento salaš
Pavlových však bol aj veľmi blízko tzv. Malého kanála, takže keď sa kopal nový
kanál DTD (Dunaj – Tisa – Dunaj), všetko sa zbúralo, ba čo viacej, rodina prišla
aj o všetkú pôdu. Veľmi úrodnú, lebo to sa storočiami hnojilo konským trusom
a nič nepestovalo.
             Ich posledná dcéra, Mária Makovníková, sesternica môjho otca,
umrela v roku 2010. V Austrálii.


            * Už sa nám ozval jeden krajan, dolnozemský historik a povedal, že
niekde v archíve má založený aj erb A. Hadíka, ako aj iné informácie. Pohľadá.
Akonáhle to dostaneme, všetko aj priložíme a zverejníme. Veď s poznávaním
predkov, spoznávame aj seba.            


Hadrík – pazovské priezvisko, odvodené z osobného mena Hadrián / Adrián. Viď.
Toto však nemusí byť správnym východiskom, lebo môžeme uvážiť aj
slovenské hadrga = stará opotrebovaná vec... Viď Hadrga.


Haják – zrejmé, ako východisko tu figuruje slovo háj, prípadne niektorá z osád,
kde sa toto využilo. Viď Háj.


Hajdár – toto priezvisko spomína VHV, ako pôvodne maďarské a tam mu musíme aj
hľadať význam. Maď. haj = vlasy, háj = sadlo, čiže mohol by to byť Vlasatý (ako
Caesar), alebo tučný.


Hájek – upomína nás na český pôvod, čo však menusí byť pravdou. Aj na Slovensku
je spústa ľudí s týmto priezviskom, čiže je pomerne frekventované. Východiskom
mu je háj. Viď.


Hajko – je bežným slovenským priezviskom v Banáte, ale aj na Slovensku, čo
znamená, že tu nejde o nejaké krycie priezvisko, lež o „privezené“ normálnou
cestou. Viď Háj, Hájiť, Hajka.


Hajnal – je pôvodne maďarským priezviskom, kde ako východisko máme maď. hajnal
= svitanie, brieždenie...


Halabríni – nejasné, ale východisko bude najskôr v maď. jazyku, lenže tu sa núka
až zopár konfliktných východísk.


Haľana – nepriehľadné. Východísk môže byť až niekoľko a na dovažok, na Slovensku
sa vyskytuje aj Haľama. Na stopu prídete len vtedy, ak si budete robiť rodokmeň,
avšak medzičasom, keď pôjdete na Slovensko, pozrite sa do telefonného zoznamu,
hlavne v Turci a na Orave a nezabúdajte ani na slovo haliť.


Halás – môžeme uvážiť niekoľko východísk, ako napr. maď. hálás = vďačný,
povďačný (nema ugrofínske východisko), maď. halász = rybár, alebo aj
slovenské halas = hurhaj, krik....


Halík / Halko – nepriehľadné. Vyskytuje sa v Pivnici a v Slavónsku, takže môžeme
predpokladať, že sa tu jedná o západoslovenské východisko, kde by sme uvážili
názov mestaHolíč, lenže neďaleko Lučenca je Halič ...


Haník – vyskytuje sa v Banáte. Uvážiť môžeme zopár východísk, ako napr. haniť
= ohovárať, hanobiť 1°(viď), hanobiť 2° (viď) = zhŕnať (majetok), hana = hanba
(viď), ale aj názov východoslovenskej osady Haniska....


Hanko – je frekventované aj na Slovensku, takže patričná osoba ku svojim koreňom
príde len tak, ak si preštuduje jeho výskyt v oblastiach Slovenska. Možným
východiskom (aspoň tých na Dolnej zemi) môže byť názov osady Hanková, v okrese
Rožňava.


Hansman – petrovské priezvisko nemeckého pôvodu – Hans + man.


Hanuľa – frekventované je aj na Slovensku, ale v podobe s tvrdým L , čiže
Hanula. Možným východiskom je názov osady Hanušovce nad Topľou.


Hanus – frekventované je aj na juhu Slovenska a to, aj v podobe Hanuš. Viď
Hanuľa.


Harminc – vyskytuje sa v Kulpíne a človek má dojem, že tu ide o pôvodne maďarské
priezvisko s významom 30, čiže bol by to tridsiatnik. Možné, ale skorej je
uveritelné, že tu máme pôvodnéHarmanec, utvorené z názvu osady trochu
severnejšie od B. Bystrice a to bol kraj, odkiaľ vyšiel poriadny počet naších
priezvisk.


Harpáň – zvyčajne sa vysvetľuje, ako maď. meno utvorené na podklade maď. árpa
= jačmeň, avšak môžeme uvážiť aj iné východisko, hol. harp = harfa (viď), ktoré
časom mohlo nadobudnúť akože maď. koncovku a vzniklo Harpányi, ako čo sa
v starých dokumentoch neraz uvádza.


Háršaň – po maď. hárs = lipa.


Hasík – pomerne zriedkavé. Východisko mu bude najskôr v slove hasiť. Viď. Na
Slovensku jestvuje verzia Haššík, ktoré by mohlo byť príbuzné.


Haško / Haška – vyskytujú sa obe podoby. Na Slovensku najdeme podobu Haško. Čo
by tu mohlo byť východiskom?  Asi sloveso hašteriť = hádať, prieť, vadiť sa...


Hataľa – vo Vojvodine ho považujeme za hložianske priezvisko, avšak vyskytuje sa
aj na Slovensku, kde je rozdieľ len v tom, že tam dolnozemské „Ľ“ sa vyslovuje
tvrdo, ako „L“. Pravdepodobným východiskom je slovo hať = hrádza > hatať. Viď.


Havaj / Havaji – svojho času bolo aj v Petrovci. Rodina (po meči) už vymrela.
Dom mali skoro v samom strede, na Fukare, z čoho môžeme predpokladať, že tam
boli už v čase zakladania osady. Podľa priezviska môžeme predpokladať, že
pochádzali z východného Slovenska, z osadyHavaj, juhovýchodne od Svidníka.


Haviar – stretnete sa s nim hlavne v Kovačici, ale pozor. Mladšia generácia si
už zmenila podobu písania. Kým sa rodičia ešte podpisujú Haviar, deti sú už
Havjar. Patrí do skupiny „mladších“, nekrycích priezvísk, s ktorým sa stretnete
aj na Slovensku. Východiskom mu je haviar = baník, ktorého etymológia siaha do
nem. jazyka. Viď Haviar.


Havaš – pôvod v maď. jazyku, kde havas = zasnežený.


Havran – ľahko povedať, že vychádza priamo z názvu vtáka, lenže ak si rodina
bude robiť rodokmeň, príde k uzáveru, že ich pôvod bude niekde v Belianských
Tatrách, na Morave... lebo priezvisko je rozšírené a to nie len na Slovensku,
ale aj medzi Čechmi, v podobe Havránek. Pátranie vás môže prekvapiť.


Hedi / Hegyi – vyskytuje sa v Banáte, hlavne v Padine. Pôvod mu je maďarský, čo
neznamená, že sú aj pôvodom Maďari, lebo hegyi = horský môže predstavovať len
pomaďarčené priezvisko Horniak, Horal atď.


Hegedúš – vyskytuje sa hlavne medzi Maďarmi, no stretnete aj Slovákov. Pôvod má
maďarský, kde hegedű = husle, čiže to je husliar.


Henteš – vyskytuje sa v Pazove. Pôvod je maďarský, kde hentes = údenár.


Herceg – východiskom mu je zaužívaná titulka herceg = vojvodca, knieža a je ie.
pôvodu. Viď etymológiu Herceg.


Hevera – môžeme uvážiť aspoň dve východiská. Utvorené je na podklade
slovenského hever =nástroj na dvíhanie bremien, čo nám predstavuje adaptáciu
nem. Heber < heben = dvíhať, alebo tu máme maď. hever = ležať, povaľovať...


Hirka – ak by sme uvážili maď. východisko, slovo hír = chýr, správa, zvesť (viď
et. Chýr), tak by sme tu mali dlhé í a nie je. Východisko však bude inde, v lat.
jazyku, v slove hircus = cap,hircinus = koza. Nič zvláštne. V stredoveku, lingua
franca Uhorska bola latina.


Hlaváč – východiskom bude hlaváč (Cottus) = druh sladkovodných rýb, avšak aj tu,
ako východisko figuruje hlava. Viď. Priezvisko je celkom bežné aj na Slovensku.
Konečne, aj ďaľšie priezviská, ako Hlavatý, Hlavča... sú tiež odvodené od hlavy.


Hlavatý – viď Hlaváč.


Hlavča – viď Hlaváč.


Hlavinka – možné je, že východisko bude regionálny názov nejakej liečivej
bylinky, ale skorej však názov potoka, ľavostrannej prítoky Radošinky.


Hloda – aj tu môžeme uvážiť aspoň dve východiská. V prvom rade nárečové hlod =
hlad, ale skorej , ako východisko bude asi hlodať. Viď.


Hložan – pomerne nepriehľadné a preto dolnozemský Slovák, analógiou, hneď ho
priradí k slovenskej osade Hložany (vedľa Petrovca). Možné je, avšak skorej ako
východisko máme na Slovensku bežné priezvisko Hložník, alebo Hložný
(Hložanský). Viď Hloh, Hlošina.


Hnilica – východiskom bude názov osady Hnilec, Hnilčík, severnejšie od Rožňavy.


Hodolič – vyskytuje sa v Pivnici (západoslovenské nárečie), takže pravdepodobne
tu mu bude aj východisko. Núka sa nám názov mesta Hodonín (z druhej strany
Moravy), avšak viď aj Hodlať, Hodný.


Hodolík – najskôr bude mať rovnaké východisko, ako aj Hodolič, alebo môžeme
uvážiť ajHodkovce neďaleko Košíc.


Holány – najskôr tu máme zachovanú maďarskú podobu písania (ypsilon zmäkčuje).
Ak áno, tak východisko bude holý. Viď Holý, Hoľa 1°, Hoľa 2°.


Holič – upomína nás na majstra holiča, barbiera, lenže určite odtiaľ nevyšlo.
Keď sa naši sťahovali na Dolnú zem, sotva také remeslo poznali, či venovali by
sa mu. Môžeme však uvážiť, že patričná rodina prišla zo západného Slovenska, od
Moravy a tam je mesto Holíč. Tiež sa tu môže narážať aj na iné lokality utvorené
z koreňa holé... Konečne, na Slovensku sú pomerne frekventované podobné
priezviská, ako napr. Holček, Holčík, Holec, Holéczy, Holeček, Holeška, Hološko,
Holotík atď.  Viď Holý, Hoľa 1°, Hoľa 2°.


Hološ – ako predošlé, tak aj toto priezvisko vychádza z pojmu pre holé. Viď
vyššie.


Horák – na Dolnej zemi zriedkavé, avšak na Slovensku pomerne časté priezvisko.
Východiskom mu je hora. Viď. Variácie sú Hora, Horáček, Horányi, Horárik atď.


Horniak – občas sa stretneme aj s týmto priezviskom. Utvorené je z názvu osoby
pochádzajúcej z Hornej zeme, eventuálne z horských krajov.


Hovorka – koreň priezviska je jasný, hovoriť, avšak same priezvisko je odvodené
z názvu osady juhozápadne od Kyjova, Moravské Slovácko, Hovorany.


Horvát(h) – predstavuje maďarskú podobu písania názvu národa Chorvat. Priezvisko
je pomerne frekventované a to v oboch podobách.


Hraško – vychádza z koreňa hrach. Zastúpené je hlavne v Banáte, medzi neskoršími
kolonistami. Vyskytuje sa aj na južnom Slovensku, hlavne v okolí Lučenca. Možné
je, že priezvisko vzniklo z názvu osady Hrachovo, trochu severnejšie od
Rimavskej Soboty.


Hric – typické petrovské priezvisko. Východiskom mu je osada a aj bývalý
hrad Hríčov, medzi Žilinou a Bytčou.


Hriešik – vyskytuje sa hlavne v Kovačici, v Banáte, odkiaľ sa prešírilo aj inde.
Východiskom mu je hriech, hrešiť... Viď Hriech.


Hriva – východiskom mu je slovo hriva. Viď etym.


Hrivnák / Hrivňák – i keď koreňom mu je hriva, predsa toto priezvisko je
odvodené z hrivna =stará váhová jednotka drahých kovov. Viď Hrivna. Priezvisko
je frekventované ako na Slovensku, tak aj v Maďarsku a vyskytuje sa aj vo
Vojvodine.


Hrk – toto priezvisko sme mohli stretnúť hlavne v Bajši, slovensko-maďarskej
osade neďaleko Báčskej Topole. Či jestvuje aj dnes, nie mi je známe.
Frekventované je aj na južnom Slovensku. Východiskom mu je názov malej
osady Hrkovce, trochu severozápadne od mesta Šahy.


Hrnčiar – pomerne frekventované. Na prvý pohľad udáva, že východiskom mu bude
remeselníkhrnčiar. V jednotlivých prípadoch asi áno, avšak prevdepodobnejším
východiskom bude názov niektorej z osád s názvom Hrnčiarovce na Slovensku (napr.
pri Nitre), alebo v Maď. ako napr.Herencsény, trochu nižšie od Balašských
Ďarmot. Na južnom Slovensku toto priezvisko je tiež pomerne frekventované.


Hronec – bežné vo Vojvodine, v Maďarsku a na Slovensku. Koreňom je názov rieky
Hron a východiskom je názov osady Hronec, vedľa mesta Brezno. Frekventované je
hlavne na Slovensku.


Hrubča – koreňom je hrubý (viď) a východisko názov osady na Morave, neďaleko
Prostejova,Hrubčice. Toto priezvisko máme doložené len v katolíckej časti
Selenče a oni sem prišli práve z týchto krajov.


Hrubík – frekventované je na celom území Vojvodiny, ba celej Dolnej zemi.
Základom je hrubý.Viď.


Hruškár – koreň je jasný. Druh ovocia, prípadne názov jednej z mnohých lokalít
na Slovensku, kde figuruje hruška, avšak sama etymológia je pomerne temná.
Náhľady sa rozchádzajú. Viď Hruška. Na Slovensku sa ustálila podoba Hrušovský.


Hudák – občas sa stretneme i s týmto, pôvodne východoslovenským priezviskom,
s významomhudec, muzikant. Viď Hudba.


Hudec – najčastejšie ho stretneme v stredoslovenskom kraji. Východiskom mu
je hudba. Viď.


Huček – východiskom mu je hučať. Viď Hučať, Hluk.


Huraj – okrem na Dolnej zemi, nachádzame ho hlavne na južnom Slovensku.
Etymológia je trochu nepriehľadná, avšak bude súvisieť s hurá, hurt. Viď.


Husár – občas stretneme i podobu Husárik. Jeho etymológiu si najdete pod Husár.


Huti(y) – východiskom mu je názov obce Huty, v okrese Liptovský Mikuláš a názov
tejto bude asi nem. pôvodu, Hütte = koliba, chatka.


Hýl / Hiel – stretol som oba spôsoby písania. Priezvisko má cudzokrajný pôvod,
najskôr germanský. V staroang. hyll = suč. ang. hill = kopec.
Dolnonem. hull, stredný holandský hil(l)e,nem. hügelig = kopcovitý, takže asi
toto priezvisko máme tiež z Holandska. (Viď Fľundra.)
......................................................................................................
...............................................................

Priezviská   Ch


Chalupka – pomerne časté priezvisko, ktoré stretneme aj v podobe Chalupa.
Frekventované je aj  na strednom Slovensku. Východiskom mu je chalupa = koliba,
skrýš. Viď. et. Chalupa.


Chlebian – i keď samé priezvisko ukazuje, že základom mu je chlieb, predsa ako
východisko, hlavne pri dolnozemských priezviskách, musíme uvážiť aj názov vrchu
v hlavnom hrebeni Malých Tatier, Chleb, Chlebnický potok (prítok Oravy), ako aj
názov osady Chlebnice, v okrese Dolný Kubín. Len pátraním po rodokmeni dospejete
aj ku pôvodu priezviska. Viď et. Chlieb.


Chlipec – pri hľadaní etymológie tohto priezviska, musíme sa poriadne
poprechádzať po slovníku. Môže mať až niekoľko východísk. Viď Chlípať = hlučne
piť... Chlipnúť = visieť, trčať.. a hlavne Chlipný = náruživý, zamyslený...


Chlpka – na Dolnej zemi sa chápe, ako hložianske priezvisko. Východisko mu je
jasné, chlp = vlasť, srsť na koži zvierat, výrastok na niektorých rastlinách...
a máme tu aj chlpiť sa = zauzľovanie sa nití, hašterenie... Viď et. Chlp.


Chovan – frekventovanejšie je na Hornej, ako na Dolnej zemi. Hlavne na strednom
Slovensku. Východiskom mu bude chov, chova, chovať. Viď etymológiu.


Chovanec – na Dolnej zemi pomerne zriedkavé, ale na strednom Slovensku je
frekventovanejšie. Možné východiská sú podobné, ako aj pri Chovan.


Chorvát – vyskytuje sa hlavne v Petrovci. Toto je slovenská podoba písania názva
slovanského národa. V iných osadách, hlavne v Srieme, zaužívaná je maď. – srbské
písanie Horvat(h). Viď „Pomenovanie národov – Chorvát“.


Chrapna – výskyt je v Banáte a v Maďarsku. Na Slovensku, ako príbuzné ,môžeme
spomenúť Chrapan. Už či jedna, alebo druhá podoba, predsa vychádzajú z rovnakého
prameňa. Viď Chrap, Chrápať, Chrapúň.


Chrček – východiskom je názov hlodavca chrček. Viď Chrček, Chrčať.


Chrťan – frekventované v celej dolnozemskej enkláve. Východiskom mu je názov
osady, v tom čase okres Lučenec, Chrťany, odkiaľ, ako píše Dr. J. Sirácky,
začiatkom XVIII. st. sa vysťahovalo 11 rodín. Ináč v 70-tých rokoch XX. st. táto
obec patrila do okresa Veľký Krtíš a počítala 212 obyvateľov. Môžeme pripustiť,
že niektorá z týchto dolnozemských rodín dostala priezvisko aj podľa osady
v Maďarsku, Kishartyán, čo je južnejšie od Lučenca a v blízkosti mesta
Salgótarján. Viď et. Chrt.


Chúry – vyskytuje sa hlavne v Banáte a podoby písania najdeme aj Chúri, Chúra,
Húri... Vyskytuje sa aj na Slovensku, v podobe Chúra. Etymológia je nejasná.
V podobách Khouri, Khoury vyskytuje sa aj medzi Britmi. Či tu ide o pôvodné
britské priezvisko, alebo o import z arabského prostredia, nie mi je známe.
Môžeme špekulovať aj nad maď. húr = struna, hurok = slučka...
.........................................................................
.........................................



Priezviská  I


Iker – toto pazovské priezvisko VHV zaradil do skupiny „Neznámy pôvod“. Jeho
význam si však  najdeme v maď. jazyku, kde stojí úplne izolovane, takže sa
domnievam, že bude predstavovať import z niektorého ie. jazyka. Maď. iker =
dvojča a nasledovné, ikrás = hering – ikrový sleď, ikernáč. Toto ikrás asi tu
nehrá priamu úlohu. Ináč v slovanských jazykoch ikra = rybie vajíčko. Viď Ikra.


Imrek – ako východisko má maď. podobu mena Imrich. Viď Imrich.


Iršaj – VHV ho zaradil do skupiny „Maďarské mená“, čo bude asi nesprávne.
V Maďarsku jestvuje mesto Albertirsa, čo predstavuje spojenie dvoch starších
názvov, Alberti + Irsa. Obec Alberti (odtiaľ je aj kysáčske priezvisko Albert)
prvých slovenských obyvateľov mala už v 1711, keď ich sem prieviedol zemepán
Váracskai, takže v súpise z roka 1715. tu bolo až 30 slovenských priezvísk a 8
maďarských.
            Irsa v roku 1715. bola kuriálnou obcou a súpis z r. 1720. udáva, že
5 slovenských a 3 maďarské priezviská. Obec patrila rodine Irsay. S priezviskom
tejto rodiny je trochu väčší problém. I keď zneje po maďarský, maďarské však nie
je. Viď Hriech.


Ivák, Ivánek, Ivičiak – východiskom mu je osobné meno Ivan. Viď Ivan.
................................................................................................
..............................................................................






Priezviská  J




Jaďuď – vyskytuje sa v Banáte a je mi úplne nepriehľadné. Môže mať nemeckú
konekciu (slovo Jagd = lov, poľovačka, nahaňanie...), ale s trochu voľnosti, aj
maďarskú (jég = ľad, jegy = značka...). Ak má niekto spoľahlivejšie informácie,
prosíme, nech nám dodá.


Jagoš – východisko je jasné, slovo jagať sa = trblietať, ligotať, lesknúť sa...
Viď Jagať.


Jakab – nepriehľadné. Môžeme uvážiť až niekoľko východísk, ako napr. osobné meno
Jakob, Jákub, importované jakľa = kabátik, jakobín = mních jednej rehole, ale aj
člen radikálneho pol. hnutia v čase fr. revolúcie... Viď spomenuté. Jakab sa
vyskytuje aj v Maďarsku, nuž môžeme predpokladať, že sa Jakub niekde v Maď.
zmenil na Jakab.


Jakuš – ako východisko máme osobné meno Jakub. Jeden z uhorských šľachtických
rodov, pôvodom z Chorvatska, mal podobné priezvisko, Jakušič. Tento rod získal
majetky aj na Slovensku, panstvo Vršatec.



    
      Erb Andreja Jakušiča (umrel v 1623. roku). V štíte je trovršie, z ktorého
vyrastá doprava obrátený vlk, ktorý v pysku nesie barana. V pravom hornom rohu
štíta je polmesiac, v ľavom je hviezdička. Klenotom je vlk s baranom. Farby
figúr a prikrývadiel nie sú nám známe.
            Priezvisko Jakuš je u nás pomerne frekventované.


Jambor – vo Vojvodine nie je časté, ba nie je časté ani na Slovensku. Východisko
mu je v maď. jámbor = krotký, tichý, mierny, dobrodušný, avšak v maď. nema svoju
etymológiu. Predstavuje import a adaptáciu nem. jämmerlich = smutný, žalostný,
chudák...


Jambrich – mino Slovenska (stredného), vyskytuje sa hlavne v Kysáči. Či zdieľa
spoločnú etymológiu s predošlým Jambor, nie mi je známe.


Jančo – východiskom mu je domácka podoba mena Ján. Viď etymológiu.


Jánovský – východiskom je osobné meno Ján (viď).


Jánošík - ďaľšia varianta priezviska utvoreného z osobného mena Ján.


Janšík – ešte jedna podoba priezviska utvoreného na podklade osobného mena Ján.


Jarmacký – pôvodné priezvisko bolo Ďarmotský. Viď.


Jarmocký – aj tu, ako východisko máme priezvisko Ďarmotský. Viď.


Jaroš – i napriek tomu, že toto priezvisko v podobe Jaross máme doložené, akože
maďarské, jeho východiskom je slovenčina, slovo jarý = plný elánu, sily,
čerstvý, svoeži... Viď Jarý.


Jároši – po maď. jár = chodiť, byť, zdržovať sa, járáš 1° = chôdza, járáš 2° =
okres... Etymológia je slovanská. Viď Íst, Jazdiť, srbch. juriti = bežať.


Jašo – bežné priezvisko utvorené z domáckej podoby osobného mena Joachim. Na
Slovensku sa tiež vyskytuje, ako aj podoby Jašík atď. Ďaľšia možnosť je, že tu
bude figurovať termín jašiť sa = plašiť sa, následne aj jašo = pochábeľ,
vetroplach. Viď Jašiť sa a Jašo.


Javorka – v základe priezviska dominuje javor, či zemepisné lokácie s týmto
názvom, ako Javorina = horský podcelok v Bielych Karpatoch, Javorníky atď. Len
vtedy zistíte odkiaľ rodina prišla, ak si budete robiť rodokmeň. Mimochodom, aj
na Slovensku je toto pomerne frekventované priezvisko. Viď Javor.


Javorník – aj tu dominuje názov stromu javor, ale teraz môžeme aj bližšie
lokalizovať, odkiaľ rodina prišla. Najskôr to bude osada Javorník, trochu
severnejšie od Myjavy. Viď Javor.


Jesenský – je častým priezviskom aj na Slovensku, čo nám pátranie po pôvode
Jesenských na Dolnej zemi mnoho nepomôže.  Ako východisko priezviska môžeme
v prvom rade uvážiť názov osady Jesenské, len trochu južnejšie od Rimavskej
Soboty a severnejšie od osady Širkovce (odtiaľ svoje priezvisko dostali
Širkovci), alebo v druhom rade môžeme uvážiť Horné Jaseno v okrese Martin
a priezvisko Jesenský je frekventované práve v Turci. Len študovaním si
rodokmeňu prídete na stopu, odkiaľ rodina vyšla a odkiaľ čerpá svoje priezvisko.
Mimochodom, pozrite si aj etymológiu slova Jeseň.


Joch – môžeme bezpečne považovať za priezvisko nemeckého pôvodu, kde joch =
jarmo, po ang. yoke, st.h.n. joh... ie. *jugom, lat. iugum, gr. zugón, po lat.
jungere = spojiť a sans. yugá.


Jonáš – východiskom mu je meno biblickej postavy Jonáš, čiže jeho etymológia je
v hebrejštine a tam Ione = holub.


Junčoviar – zaznamenané je len v Selenči. Jeho etymológia je v slove junec =
mladý býk. Bližšie vysvetlenie najdete v et. pod Junák.


Jurica – u nás a to paralelne máme mená Ďuro a Juro a z týchto podôb je spústa
priezvísk. V tomto prípade sa jedná a podobu Juraj. Viď Ďurica a mená Ďuro
a Juro.


Jurík – je paralelná podoba priezviska Ďurík. Viď predošlé. 
..........................................................................................
.......................................................





Domov

Prihlásiť na odber: Príspevky (Atom)


SUPER PRE VASU FIRMU






ČÍTAME...

*** MENÁ *****

>A<>B<>C,Č<>D<>E<>F<>G<>H<>CH<

>I<>J<>K<>LĽ<>M<>N<>O<>P<>Q<>R<

>S<>Š<>T<>U<>V<>W<>X<>Y<>Z<>Ž<>

***Etymologický slovník***********

<A-C><Č><D,Ď,Dž><><><><><><H>




OBSAH:

Grecko-rimski hrdinovia 11 (1) Grecko-rimski hrdinovia 4 (1) Grécko – rímski
hrdinovia(1) (1) Grécko – rímski hrdinovia(2) (1) Grécko-rimski hrdinovia 7 (1)
Grécko-rímski hrdinovia 3 (1) Grécko-rímski hrdinovia 5 (1) Grécko-rímski
hrdinovia 6 (Orfeus) (1) Grécko-rímski hrdinovia 8 (1) Grécko-rímski hrdinovia10
(1) Grécko-rímski hrdinovia9 (1) Grécko-rímsky panteón... 1 (1) Grécko-rímsky
panteón... 10+ (1) Grécko-rímsky panteón... 2 - Nymfy a múzy (1) Grécko-rímsky
panteón... 3 (1) Grécko-rímsky panteón... 4 (1) Grécko-rímsky panteón... 5 (1)
Grécko-rímsky panteón... 6 (1) Grécko-rímsky panteón... 7 (1) Grécko-rímsky
panteón... 8 (1) Grécko-rímsky panteón... 9 (1)


Autorské práva:

http://Kruhy.blogspot.com

nassinec@gmail.com





NAPÍŠ SLOVO - NÁJDI ĽAHKO...






INFORMÁCIE PRE ČITATEĽOV.

 * Smútočné oznámenia...
 * Smútočné oznámenia 2.
 * pf 2010
 * Fórum




SERIÓZNY PARTNERI...KLIKNI NA FOTO.


Poslastičarnica koju rado posjećujemo


















PREDÁVAME


Dva domy na jednom dvore v Petrovci



ZOBRAZENIA STRÁNKY MINULÝ TÝŽDEŇ




OBĽÚBENÉ PRÍSPEVKY

 * Mená na Q
   Queenie: žen.m. ktoré je dnes už samostatné, ale aj veľmi zriedkavé. Utvorili
   si ho Angličania, ako domácku podobu Regíny, kde máme latinské...
   
 * (bez názvu)
   
   
 * Recept na Petrovskú klbásu.
   Vypožičaná fotografia: http://www.petrovec.com/ Recept na "petrovskú klobásu"
   si najdeme v: "Kuchárka" - Ľ. Danková, n...
   




FEEDJIT LIVE PAGE POPULARITY

Feedjit Live Website Statistics



FEEDJIT RECOMMENDED READING

Feedjit Live Website Statistics



OZNÁMENIA

1/Smútočné oznamenia


2/Snar-vyklad snov...viac...

3/ KRUHY ...Translate into English

4/ KRUHY ... Translate into German

5/ Kruhy ... Translate into French


6/ KRUHY ... Translate into Serbian





TEQUILA A SOL

> 

Zopár výpovedí ktoré by sa mohli nájsť hoci aj na stene v kúpeľni. Hovoria že sú
na 100% správne.
1/ Na svete sú viac ako dve osoby, za ktoré by ste aj život obetovali.
2/ Vo svete je aspoň 15 osôb, ktoré vás na svoj spôsob majú radi.
3/ Jedinou príčinou niečiej nenávisti voči vám je ich túžba vyrovnať sa s vami.
Možno vám závidia.
4/ Váš úsmev poteší každého. Aj toho, čo vás nenávidí.
5/ Každú noc pred spánkom, niekto vo svete na vás myslí.
6/ Pre niekoho predstavujete celý svet.
7/ Ste jedinečnou osobou na svete.
8/ Sú také osoby, ktoré ani nepoznáte, ale vás úprimne milujú.
9/ Aj najväčšia chyba čo ste kedy urobili, ukáže sa ako užitočná.
10/ Ak si myslíte, že vám svet obrátil chrbát, obzrite sa ešte raz.
11/ Vždy si pamätajte komplimenty a snažte sa zabudnúť na urážky.
*
Pamätaj, ak ťa život obdaril citrónom, hneď si pýtaj aj tequilu a trochu soli –
a pozvi ma.
*
Dobrí priatelia sú ako hviezdy. Nevidíme ich ale vieme, že sú tam.
*
Väčšmi ma poteší jedna ruža a láskavé slovo, kým som tu, ako celá ružová záhrade
nad hrobom...



Z RECEPTÁRA PANI BOŽKY

Čo budeme variť ?












U SLICI I RECI




















1>>>…klikni pa vidi šta drugi pišu, slikaju…

2>>>...klikni pa pogledaj ...................


...novo...novo...novo...novo...


:-) ...Rozdiel medzi Vlastnictvom a Prenajmom?


:-) ...PROSLAVA GODIŠNJICA mature...






Nové správy na SITA.sk:




BLOGGER TIPS

>>>Miesto pre Reklamu - Koľko človek priemerne hovorí?... Podľa jednej anglickej
štatistiky človek priemerne hovoriaci vypovie každého dňa asi 18.000 slov. Keby
sa to všetko, čo povie. vytlačilo, vznikla by brožúrka na 50 stranách obyčajného
formátu.

Počet vypovedaných slov v jednom roku zaplnil by 66 kníh, a každá z nich by
obsahovala 300 strán.









Sedemdesiatročný človek má už za sebou toľko slov, že keby sa vytlačili,
zaplnili by 4.620 kníh obsahu 300 strán.

Our blog-Náš blog

Blog Kruhy obsahuje na tisíce strán a rozsah sa takmer každý deň zväčšuje

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~


*** F ó r u m *** ... >>> C h a t <<<






RTV

 * Slovensky FM eter online
 * Slovensky rozhlas
 * Vojvodina - RTV-program
 * Vojvodina - Radio - Program v jazykoch narodnosti...



ŠKOLSKÝ portál .............................................. Nakladateľstvo
odbornej literatúry



POZRITE SI

 * Rodokmeň
 * Tereza a jej kone
 * Artificium
 * Autoponuky
 * BIRDZ.SK - super portál
 * Farmarov blog
 * http://www.rada.org.rs/
 * http://www.slovackizavod.org.rs/
 * http://www.tasr.sk
 * http://www.tvpetrovec.com/
 * http://www.webnoviny.sk/
 * Komentáre a odkazy...klikni tu
 * Kruhy plus
 * Kulpin
 * Kysáč
 * Modrý koník
 * Mony dogs
 * Porada.sk >>> Recepty na stiahnutie
 * SKUS Pivnica
 * Slováci vo svete
 * SVD
 * Zdravo, Selenca




LINKY

http://www.uszz.sk/

http://www.matica.sk/

http://www.slovspolok.be/



http://www.msilok.sk/



http://www.slovaci.cz/



http://www.limbora.cz/





http://www.ksliga.com/



http://test.slovaci.hu/



http://www.slovenskyklub.eu/



http://www.tsp.org.pl/



http://web.tiscali.it/







http://www.slovakinstitute.com/







http://www.slovakcentre.co.uk/



http://www.ssf.infocus.sk/







http://www.staratura.sk/................ . . . Daniel Dragomirescu




ARCHÍV BLOGU

 * ▼  2014 (3)
   * ▼  júna 2014 (3)
     * DOBRE...
     * 
     * Ide to, ide...

 * ►  2011 (113)
   * ►  decembra 2011 (1)
   * ►  novembra 2011 (2)
   * ►  mája 2011 (12)
   * ►  apríla 2011 (23)
   * ►  marca 2011 (20)
   * ►  februára 2011 (32)
   * ►  januára 2011 (23)

 * ►  2010 (198)
   * ►  decembra 2010 (13)
   * ►  novembra 2010 (11)
   * ►  októbra 2010 (15)
   * ►  septembra 2010 (13)
   * ►  augusta 2010 (8)
   * ►  júla 2010 (19)
   * ►  júna 2010 (21)
   * ►  mája 2010 (20)
   * ►  apríla 2010 (18)
   * ►  marca 2010 (15)
   * ►  februára 2010 (26)
   * ►  januára 2010 (19)

 * ►  2009 (237)
   * ►  decembra 2009 (20)
   * ►  novembra 2009 (10)
   * ►  októbra 2009 (31)
   * ►  septembra 2009 (19)
   * ►  augusta 2009 (22)
   * ►  júla 2009 (11)
   * ►  júna 2009 (21)
   * ►  mája 2009 (20)
   * ►  apríla 2009 (20)
   * ►  marca 2009 (18)
   * ►  februára 2009 (23)
   * ►  januára 2009 (22)

 * ►  2008 (263)
   * ►  decembra 2008 (38)
   * ►  novembra 2008 (26)
   * ►  októbra 2008 (22)
   * ►  septembra 2008 (24)
   * ►  augusta 2008 (12)
   * ►  júla 2008 (26)
   * ►  júna 2008 (13)
   * ►  mája 2008 (12)
   * ►  apríla 2008 (19)
   * ►  marca 2008 (17)
   * ►  februára 2008 (22)
   * ►  januára 2008 (32)

 * ►  2007 (148)
   * ►  decembra 2007 (38)
   * ►  novembra 2007 (27)
   * ►  októbra 2007 (21)
   * ►  septembra 2007 (24)
   * ►  augusta 2007 (16)
   * ►  júla 2007 (22)


blog Kruhy na Google >>>viac



PF 2011


VeroNika ^^klik na foto^^



TEREZA


TErapia, REkreácia, ZÁbava



KALENDÁR MIEN...

Máj

01. Filip, *Sviatok práce
02. Zigmund
03. Desana, Denis
04. Florian
05. Kvetoslav
06. Hermina
07. Stanislav, Monika
08. Milutin, Ingrid
09. Gizela
10. Viktoria
11. Blažena
12. Pankrač
13. Serváč
14. Bonifáč
15. Zofia
16. Svetozar
17. Zobor
18. Viola, Vida
19. Dezider, Hana
20. Borivoj
21. Dobromir
22. Júlia
23. Želmíra
24. Danuša, Daniela
25. Urban
26. Dušan
27. Iveta, Miliduch
28. Viliam
29. Vilma
30. Ferdinand
31. Blahoslava, Ivona
.

&amp;amp;lt;div&amp;amp;gt;marginwidth="0" marginheight="0" frameborder="no"
scrolling=no allowtransparency="true"&amp;amp;gt;
Free Blog Content



ZOZNAM BLOGOV...

 * A Tereza
   http://www.learnhorseriding.com/
   pred 13 rokmi
   
 * B pf 2011
   Požiarnici na tréningu-video
   pred 13 rokmi
   
 * C www.sbs.com.au/yourlanguage/slovak/player/page/day/Sunday/time/22/channel/3
   
   
 * D SAT-TRAKT Internet Providing
   
   
 * E Farmarov blog
   
   Na kanálskom moste(video)...
   pred 13 rokmi
   
 * mojichtristošesťdesiatpäť
   
   Po 365.dni - Koniec
   pred 13 rokmi
   
 * Mony-dogs
   pred 10 rokmi
   

Zobraziť 5 Zobraziť všetko



ROZMÝŠĽALI STE UŽ O TOM, KOĽKO ĽUDÍ VO SVETE MÁ „VAŠE“ MENO?

„University College London“ sa podujal nekaždodennej roboty. Preskúmali volebné
listiny, telefonné knihy... mnohých krajín, a na zozname majú vyše jednej
miliardy osôb. Pedantne si zaznačili osobné mená, priezviská, oblasti výskytu
jednotlivých mien, ich distribúciu vo svete, nuž ak máte záujem pozrite si
„site“. Možno si tam najdete pôvod vášho mena, priezviska, alebo dávno
„strateného“ rodáka, príbuzného atď. >>>Klikni na text<<<
www.publicprofiler.org/worldnames



SBS - RADIO AU (KLIKNI NA OBR.)


Vysielanie v slovenčine. Redaktor Andrej Bučko



POČASIE