gmm.prognessa.digital Open in urlscan Pro
37.9.175.132  Public Scan

Form analysis
0 forms found in the DOM

Text Content

Gemersko-malohontské múzeum
Po:
zatvorené |
Ut-Pia:
9:00 - 17:00 |
So-Ne:
13:00 - 17:00
Kultúrne
zariadenie BBSK
Kontaktujte nás
hello world!
Gemersko-malohontské
múzeum
– založené v roku 1882 –


Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote je piatym najstarším múzeom na
Slovensku. Jeho vznik siaha do roku 1882.

Hlavným zameraním múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti regiónu
Gemer-Malohontu. Špecializáciou múzea od roku 1996 je dokumentácia hmotnej a
duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.
Oznamy
Múzeum je od 19.12.2020 až do odvolania pre verejnosť ZATVORENÉ.


Otváracie hodiny
Od 1.10. do 31.5.
Pondelok
zatvorené
Utorok - Piatok
9:00 – 17:00
Sobota - Nedeľa
13:00 – 17:00
Otváracie hodiny počas letnej sezóny
Od 1.6. do 30.9.
Pondelok
zatvorené
Utorok - Piatok
9:00 – 18:00
Sobota - Nedeľa
13:00 – 18:00
Otváracie hodiny knižnice
Po, St, Pia
8:00 – 15:30

Vstupné
Dospelí
4€
Dospelí - ZŤP
2€
Dieťa, žiak, študent
2€
Dieťa, žiak, študent - ZŤP
1€
Dôchodca, vojnový veterán
2€
Dieťa do 6 rokov, sprievod ZŤP
zdarma
Rodinné vstupné (2x dospelí, 2x deti)
10€

Aktuality
Gemersko-malohontské múzeum opäť skvalitnilo podmienky uloženia zbierkových
predmetov

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, kultúrne zariadenia
Banskobystrického samosprávneho kraja, spravuje mimoriadne rozsiahle zbierkové
fondy, z ktorých je vystavená len menšia časť zbierkových predmetov, tvoriaca
vzorku reprezentujúcu bohaté historické, kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu
Gemer-Malohont. Začiatkom roku 2020 zbierkový fond múzea pozostával z 103 988
položiek, z toho počtu bolo 71 134 zbierkových predmetov a 32 854 historických
tlačí.

Rozhodujúca časť mimoriadne rozsiahlych zbierkových fondov, a v nich
jednotlivých predmetov, je uložená a chránená v niekoľkých depozitárnych
priestoroch múzea. Časť z nich, rozmernejšie etnografické a historické zbierky,
sú uložené v depozitárnych priestoroch v Rimavských Janovciach.
Gemersko-malohontské múzeum neustále postupnými krokmi skvalitňuje stav uloženia
zbierkových predmetov. Z tohto dôvodu bol v roku 2020 vypracovaný a podaný
projekt, ktorého podstatou bolo vybavenie depozitárnych priestorov múzea v
Rimavských Janovciach deviatimi kusmi germicídnych žiaričov zabezpečujúcich
sterilizáciu ovzdušia depozitárov pomocou ultrafialového krátkovlnného žiarenia
o vlnovej dĺžke 253,7 nm (UV–C). Germicídne žiariče ničia spóry plesní, ale i
baktérie a mikroorganizmy v priestoroch uloženia zbierkových fondov s
dominanciou materiálov ako papier, historické tlače, textil, koža, olejomaľby,
grafiky, dermoplastické preparáty a podobne. Udržujú tak v spojení s ďalšími
prvkami vybavenia depozitárnych priestorov optimálne mikroklimatické podmienky,
ktoré sú predpokladom dlhodobého pretrvania zbierkových predmetov
reprezentujúcich región Gemer-Malohont, ich uchovania pre budúce generácie
muzejníkov, a predovšetkým pre budúce generácie návštevníkov múzea.

Vzhľadom na aktuálnu situáciu s vírusom COVID 19, Gemersko-malohontské múzeum
časť týchto germicídnych žiaričov dočasne využilo na dezinfekciu ovzdušia
výstavných a expozičných priestorov múzea v snahe čo najviac zabezpečiť ochranu
zdravia návštevníkov múzea.
Gemersko-malohontské múzeum realizovalo projekt „Zabezpečenie ochrany
zbierkových fondov Gemersko-malohontského múzea v depozitárnych priestoroch v
Rimavských Janovciach“ vďaka tomu, že projekt z verejných zdrojov podporil Fond
na podporu umenia.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia


Reštaurovanie historických župných zástav z 18. storočia

Stálu vlastivednú expozíciu Gemersko-malohontského múzea sme začiatkom júla 2020
doplnili o historické župné zástavy, ako symboly a insígnie niekdajšej Gemerskej
župy z 18. storočia. Komplexné reštaurovanie dvoch historických zástav z rokov
1741 a 1793 sa podarilo vďaka finančnej podpore Fondu na podporu umenia.
Odborným garantom a realizátorom projektu bola reštaurátorka Mgr. art. Barbora
Figuli, ktorá sa špecializuje na reštaurovanie historického textilu a odevu. Ide
pravdepodobne o najstaršie župné zástavy, ktoré sa na území dnešného Slovenska
nachádzajú. Obidve obojstranne maľované zástavy sú ručné práce, ktorých výrobca
a pôvod sú neznáme. Datovanie spadá do obdobia panovania Márie Terézie (1740 -
1780) a Františka I. (1792 - 1835):

Prvá zástava z roku 1741 má obdĺžnikový tvar, do špica zastrihnutý. Vyhotovená
je zo svetlomodrej jemnej látky. Latinský nápis na averze zástavy je ručne
maľovaný zlatými písmenami: „VEXILLUM COMITATUS GÖMÖRIENSIS 1741 (Zástava
Gemerskej župy)”, okolo písmen sa nachádza hnedý vavrínový veniec. Na okraji
zástavy sa nachádza zlatá ornamentálna výzdoba. Žrď je drevená s medenou
násadkou, druhotne vyrobená. Na jednej strane žrde sa nachádza cisárska koruna a
iniciály panovníka F. I. (pozn. František I.), na druhej strane je text v
maďarskom jazyku: „NEMES GÖMÖR KISHONT VÁRMEGYE” (Vznešená župa
Gemera-Malohontu). Na žrdi je nasadený medený ozdobný hrot s datovaním 1809.
Samotná zástava má dĺžku 120 cm, šírku 155 cm, žrď meria 325 cm.

V poradí druhá župná zástava je vyhotovená z tenkého hodvábu svetlomodrej farby
so zlatým lemovaním. Tvar má takisto obdĺžnikový a do špica zastrihnutý. Na
averze zástavy sa nachádza pozlátený text v latinčine: „ANNO DOMINI 1793 (roku
Pána).“ V strede je umiestnený ručne maľovaný zelený vavrínový veniec a farebný
erb Uhorska. Na reverze môžeme čítať latinský text: „INCLYTI COMITATUS
GÖMÖRIENSIS (Slávna Gemerská župa)”, uprostred je zelený vavrínový veniec s
farebným erbom Gemerskej župy. Zástava má drevenú žrď so železnou násadkou.
Zástava má dĺžku 240 cm, šírku 160 cm, žrď meria 284 cm.

Obe zástavy boli v kritickom stave so značným poškodením celej plochy zástavy.
Reštaurátorským prieskumom bolo zistené, že v oboch prípadoch ide o hodvábnu
tkaninu, ktorá je citlivá na vplyv okolitých podmienok (teplo, svetlo, vlhkosť)
a časom vlákna krehnú, strácajú pružnosť a pevnosť a pri manipulácii sa lámu.
Podkladová tkanina bola degradovaná, na veľa miestach poškodená, polámaná, veľa
fragmentov bolo oddelených od celku alebo úplne chýbalo. Na ploche sa nachádzali
aj sekundárne zásahy, záplaty sekundárnou tkaninou aj šitie sekundárnou
hodvábnou niťou. Zástavy boli vyblednuté a znečistené viazaným a neviazaným
depozitom. Oddeľovali sa nové fragmenty a materiál sa aj pri menšom pohybe
lámal. Dôležité preto bolo spevniť materiál pomocnou tkaniny po celej ploche, aj
cez maľbu, pretože materiál pod ňou bol rovnako polámaný.

Základným cieľom reštaurovania bolo stabilizovať textilný materiál a zachovať čo
najviac jeho častí. Materiál spevniť tak, aby nedochádzalo k ďalšiemu
poškodzovaniu, aby bolo predmet možné vystaviť. Textilná časť zástavy bola
najskôr povrchovo očistená od neviazaného depozitu. Čistenie prebiehalo pomocou
muzeálneho vysávača, povrch bol odsávaný cez sieťku, aby sa predišlo poškodeniu
materiálu. Po suchom procese čistenia bola textilná časť zástavy očistená
lokálne mokrým procesom. Pomocou vatového tampónu namočeného v demineralizovanej
vode bol povrch jemne čistený. Poškodené miesta bez úbytkov materiálu, tam kde
bolo možné trhliny na seba nadpojiť, boli fixované pomocou polyamidového
textilného zváracieho prášku a reštaurátorskej ihly. Úbytky materiálu bolo
potrebné doplniť, aby došlo k estetickému sceleniu predmetu zvolením vhodného
typu a farby materiálu. Počas reštaurovania sa tiež zistilo, že rok na rubovej
strane v poradí druhej zástavy je 1705 (nie 1793), tým datovanie spadá do
obdobia panovania Jozefa I. (1705 - 1711). Maľba bola doplnená v takej miere,
aby predmet spĺňal estetickú, ale aj informatívnu funkciu, aby bol text a
symboly na nej dostatočne čitateľné. Celkovo môžeme konštatovať, že sa podarilo
spomaliť proces degradácie a poškodzovania predmetu a zachovať jeho formu čo
najlepšie v danom čase.


Reštaurovanie historických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok
Gemersko-malohontského múzea

Stála vlastivedná expozícia Gemersko-malohontského múzea je doplnená o
historické hodiny, ako ukážka výrobkov hodinárskych majstrov a dokumentácia
kultúry bývania mešťanov. Komplexné reštaurovanie štyroch historických
mechanických hodín z 18. a 19. storočia zo zbierok múzea sa podarilo vďaka
finančnej podpore Fondu na podporu umenia. Odborným garantom a realizátorom
projektu bol Tibor Kováč, člen Komory reštaurátorov na Slovensku, ktorý sa
špecializuje na reštaurovanie historických hodín, a ktorý v priebehu roka
zreštauroval a sfunkčnil nasledovné historické hodiny:

1. Jozefínske komodové hodiny z rokov 1770 - 1800, s evidenčným číslom H 16 885.
Výrobcom bol hodinársky majster Vunibaldus Rein (Wunibald Rhein), ktorý pôsobil
v meste Eger (Jáger) na území dnešného Maďarska ako hodinár jágerského biskupa
grófa Karola Eszterházyho.

2. Barokové komodové hodiny z roku 1800, s evidenčným číslom H 16 861. Hodiny do
múzea darovala Emília Káposztásová – Tóthová v roku 1903, matka významného
rimavskosobotského architekta Bélu Tótha.

3. Nástenné rámové hodiny z rokov 1830 - 1850, z obdobia biedermeieru, s
evidenčným číslom 16 862, ktorého výrobcom bol Johan Hauptman z Budapešti.

4. Jozefínske komodové hodiny z rokov 1770 - 1800, s evidenčným číslom H 16 879,
so štylizovanou rezbou.

Z umelecko-historického hľadiska sú najvzácnejšie jozefínske komodové hodiny od
hodinárskeho majstra Wunibalda. Podobné hodiny nájdeme na hrade v Egri. Jedná sa
jednu z najväčších hodinových schránok z tohto obdobia. Po rezbárskej stránke
ide o ojedinelý zbierkový predmet dokumentujúci vývoj hodinárstva, zachovaný v
našich múzeách. Ide o dokonalý rezbársky prejav, ktorý je skĺbený s kvalitným
hodinárskym strojom doplnený o zaujímavú raritu. Raritou v tomto prípade je malé
otočné pódium, ktoré je sprevodované s mechanizmom hodinového stroja. Na pódiu
sa nachádzajú tri trnože , kde v minulosti boli osadené tri figurálne motívy. V
roku 1914 Kornél Divald píše, že sa jednalo o postavy vojakov - granátnikov
(symbol striedania stráží). Tieto figurálne postavy sa objavili po odbití každej
celej hodiny v otvárajúcich sa okienkach. V spodnej časti dreveného skeletu sa
nachádza miesto, kde bol v minulosti umiestnený hrací mechanizmus. Kombináciou
všetkých týchto technických prvkov muselo ísť o unikát. Hodinový mechanizmus
odbil počet hodín, spustil sa hrací stroj a v okienku sa objavili postavičky –
podobne ako pri Orloji. Rozmery, kde bol uložený hrací stroj naznačujú, že sa
mohlo jednať o kombinovaný hrací stroj – vyladené zvonce sú radené za sebou a
ihličkový viac melódiovy hrací valec s hrebeňom fungovali súčasne. Mechanizmus
hodinového stroja podľa doložených signatúr bol opravovaný v roku 1923 a v roku
1929 hodinárskym majstrom Štefanom Remenyikom z Rimavskej Soboty.

Zreštaurovaním súboru historických hodín pochádzajúcich z konca 18. a prvej
polovice 19. storočia, sa predĺžila ich životnosť a obnovila sa ich autentická
podoba. Sú dokladom našej histórie, technickej vyspelosti hodinárskych majstrov,
dokumentujú kultúru bývania našich predkov a sú dokladom pre nové generácie.
Všetky hodiny sú výsledkom práce hodinárskych majstrov, produktom dobovej
technológie a dobových techník. Múzeum má vo svojom historickom a etnografickom
zbierkovom fonde bohatú zbierku historických hodín z rôznych historických období
z mestského i ľudového prostredia, ktoré doposiaľ neboli reštaurované, a na
ktorých takisto značná časť výzdoby chýba alebo boli časom poškodené. V dlhšom
časovom horizonte múzeum plánuje ich komplexné reštaurovanie prostredníctvom
projektov, vo viacerých etapách a následne ich vystavenie v stálej expozícii
múzea.


Gemersko-malohontské múzeum skvalitnilo vybavenie konzervátorskej dielne

Gemersko-malohontské múzeum spravuje mimoriadne rozsiahle zbierkové fondy.
Začiatkom roku 2019 zbierkový fond múzea pozostával z 103 988 položiek. Z toho
bolo 71 134 zbierkových predmetov a 32 854 historických tlačí. Zbierkové
predmety sú z rôznych materiálov a rôznych rozmerov, od najmenších, ako mince či
šperky, až po nábytok alebo poľnohospodárske náradie. Preto nielen od rozsahu
zbierkových predmetov, ale aj od ich veľkosti a členitosti je závislý proces ich
konzervovania. Je prirodzené, že z viacerých dôvodov je problematickejší proces
odborného ošetrenia rozmernejších a členitejších zbierkových predmetov. Toto
bola aj hlavná motivácia vypracovania a realizácie projektu Doplnenie vybavenia
konzervátorskej dielne Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote určenej
pre rozmerné zbierkové predmety, podporeného z verejných zdrojov Fondu na
podporu umenia.


Múzeum má okrem štandardnej konzervátorskej dielne aj konzervátorskú dielňu
určenú pre odborné ošetrenie rozmerných zbierkových predmetov. Podstatou
projektu bolo zabezpečenie ochranných pracovných prostriedkov ako celotvárové
masky, celotelové obleky, rukavice a čižmy, a zabezpečenie konzervačných látok
ako toluén a Solakryl BT 55. Získané bolo tiež vybavenie v podobe vozíka pre
manipuláciu s rozmernejšími a ťažšími zbierkovými predmetmi, a priemyselného
ventilátora na odsávanie výparov z priestoru konzervátorskej dielne.


V rámci projektu prešlo odborným ošetrením 22 rozmernejších zbierkových
predmetov: päť súsekov (truhlíc skladaných zo štiepaného tvrdého dreva), drevená
maľovaná truhlica, lavica, menšie sane a predovšetkým rôzne poľnohospodárske
náradie, hlavne jarmá (7 ks), strniskové hrable, ale i drevené časti pôvodnej
dedinskej kováčskej vyhne (kováčske mechy). Išlo predovšetkým o zbierkové
predmety, ktorých hmota dreva bola poškodená drevokazným hmyzom. Drevené časti
predmetov boli impregnované prípravkom proti drevokaznému hmyzu a následne
roztokom Solakrylu BT 55 v toluéne v konzervátorskej vani. Vzhľadom na charakter
procesu (odpar toluénu) odborní pracovníci múzea pracovali v celotelových
oblekoch a celotvárových maskách. Po procese impregnácie boli predmety, ktoré
boli impregnované v rozobratom stave, kompletizované. Jeden z ošetrených
zbierkových predmetov, rezbou zdobený súsek, je s popisom projektu a
fotodokumentáciou vystavený v stálej vlastivednej expozícii múzea.

Reštaurovanie bolo realizované s finančnou podporou Fondu na podporu umenia a
Banskobystrického samosprávneho kraja



Všetky aktuality

Digitálny sprievodca
kultúrnymi službami BBSK
Otvoriť sprievodcu

Buďte s nami v kontakte
Kontaktné údaje
Tel. číslo, e-mail, adresa
Facebook
fb.com/gmmuzeum
Instagram
@gmmuzeum
Gemersko-malohonstké múzeum
Námestie M. Tompu 14/5
979 01 Rimavská Sobota
Domovská stránkaVýstavy a podujatiaExpozícieKnižnicaSlužbyVzdelávanie v múzeu
Vedecko-výskumná činnosťDokumentyPartneriO násKontakt
Kultúrne zariadenie
Banskobystrického
samosprávneho kraja
©2021 | Vyrobila
Prognessa
Ochrana osobných údajov
chevron-rightinfo-circlesign-out
Vážime si vaše súkromie. Akceptujte nastavenia cookies, aby bola vaša návšteva
webovej stránky o niečo príjemnejšia.AkceptujemPrečítať GDPR